Lukáš Latinák prežil detstvo v Hriňovej. Vyučil sa za sklára, potom vyštudoval herectvo na VŠMU. Je členom hereckého súboru divadla Astorka Korzo ´90, kde hrá v novej hre „Cesta dlhého dňa do noci“. Hosťuje aj v SND. Zahral si niekoľko hlavných a vedľajších epizódnych postáva v českých a slovenských filmoch. Spolu s hercom Ľubošom Kostelným sa dostal do širšieho povedomia divákov vďaka pôsobeniu v reklamných spotoch na jeden bankový subjekt a stvárnením seriálových postáv v TV JOJ, hlavne postavou Karola Hurku v seriáli Profesionáli a na Markíze účinkuje v zábavnom projekte Partička. Momentálne točí pripravovaný film v Čechách.

Točíte nový film v Čechách s hercami zvučného mena ako je Lukáš Vaculík a Simona Stašová. Prezradíte čitateľom akú rolu vám pripravil režisér?

Budem hrať rolu bio-farmára, ktorý sa venuje bio-pálenke. Je to rola pre Slováka ako vyšitá! Ostatné vám neprezradím, aby ste sa tešili do kina. 🙂

Určite k svojej práci využívate auto a našich čitateľov by zaujímalo – aký ste za volantom?

Mňa len tak niečo nerozhádže ani za volantom. Som pokojný, ale ak treba, tak viem dupnúť aj na plynový pedál. Čo naozaj nemám rád, keď ma niekto znervózňuje kibicovaním ako spolujazdec. Vtedy zastavím a poviem mu nech šoféruje on. Znervózňuje ma to, aj keď sa priznám, že to robím občas aj ja, ale s manželkou sme na seba zvyknutí.

Bola to veľká sranda! Študoval som na strednej škole v Poltári a okresné mesto bol Lučenec a tam som absolvoval autoškolu. Na dvakrát. Podarilo sa mi s Favoritkou na skúškach odbočiť z jednosmerky do pravého pruhu a bolo…Naši mali doma tiež škodovku, ale na tom sa človek pri riadení narobil, vďaka servu, ktoré nemalo. Potom naši kúpili sedemmiestne Mitsubishi Space Wagon. Potrebovali sme rodinné auto a neskôr ho otec postúpil strýkovi, ktorý mal päť detí. Ten ho „zodral“ úplne.

Už som začal zarábať a rozmýšľal som nad kúpou auta, lebo dovtedy som sa premiestňoval taxíkmi, električkami, ale aj autobusmi z Mlynskej Doliny. Tak som zostal u rodinnej značky a kúpil som si Mitsubishi Galant, ktoré som nazval menom Jela. Ako hovorí kolega Kemka, že autu treba dať meno a v ten deň bo Jely, tak to meno dostala.

Bol aj nebol. Mám dosť odžitých príbehov s Jelou. Jeden z nich bol pri Malackách, keď som začal dymiť, tak som zastal a počkal. Dolial som vodu a pokračoval ďalej. Potom som išiel z Prahy a ponáhľal sa predstavenie, ale som sa dostal do kolóny. Čerpadlo nestíhalo a motor sa opäť zavaril. Jelu odtiahli do Kutnej Hory a do Bratislavy som sa odviezol vlakom. Neskôr som sa vrátil pre Jelu nitrianskou odťahovkou.a tak príbeh končí, lebo “ Jela dojela“. Ešte mi oznámili z polície, že mi auto ukradli, ale o dva dni sa našlo v Karlovke. Nejakí šarvanci sa išli povoziť, ale nemali ísť s Jelou do kopca, lebo sa tam zadrel motor! A tak sa Jela ocitla v autobazári, dostal som za ňu 1000 Sk. Kolesá z nej mám doteraz odložené v pivnici.

Kúpili ste si hneď ďaľšie auto, alebo ste počkali?

Nie. Nejaký čas som opäť existoval bez auta a pred rokom 2009 som si kúpil VW Tiguan. Naša rodinka sa rozrastie a toto auto je bezpečné a priestranné. Aj kvôli kočíku, ktorý sa bez problémov dá dať do kufra. Tiguan zostane Aničke a ešte jedno auto určite kúpime. Vyskúšal som si Volvo S 70 kombíka, ale je dosť veľké a parkovanie v meste by bol asi problém.

Len kvôli vašej rodinke ste sa rozhodli opäť kúpiť ďaľšie nové auto?

Áno aj. Určite aj kvôli popularite, pretože mi začala zasahovať do súkromia. V električke si ma tajne fotili na mobil a vykrikovali: “ Hurka, hen!“ Vždy som išiel dozadu električky a pozeral nenápadne von z okna, keď ma znovu videli z protiľahlej električky a znovu vykrikovali. Taxíky už išli do peňazí, tak som si kúpil radšej auto.

Áno, len teraz je auto v servise, lebo som cúvaním nabúral do stĺpa a škrabol blatník. Akosi som ho prehliadol.:) Aj to sa stáva. Aj som dal prestriekať dvere, lebo za divadlom Astorka som mal zaparkované auto a niekto mi prešiel kľúčom po laku a nechal mi takú nepeknú vizitku. Týmto pozdravujem všetkých, ktorí sa takto zabávajú. Určite by som im prsty dolámal, neviem, či je to zo závisti alebo nemá čo robiť. Tomu nerozumiem. Ešte na jednu nehodu si pamätám, že som sa ponáhľal do Bytrice a predo mnou išla na prístavnom moste skriňová Ávia, ktorá naraz prechádzala cez tri pruhy. Začal som brzdiť, lebo bola kolóna, ale športové BMW dobrzdilo v mojom aute. Nebolo to z mojej viny, hlavne, že sa nič vážne nestalo.

Mestskí policajti dali kamošovi papuču v Karlovke. On im povedal, že nájdite mi kde mam zaparkovať. Išli ale nenašli, ale museli mu dať pokutu, lebo už mu dali papuču. Pokuty sa riešia, ale parkovacie miesta sa neriešia. Emil Horvath ml., keď si kúpil auto, tak to bolo piate auto na ulici. Nebol problém s parkovaním ako dnes, keď majú viac áut v rodine a to je už problém. Vo Viedni sú určite lacnejšie parkovacie domy ako v Bratislave.

Napadlo ma ako som na Kokave zaparkoval pri kostole tesne za autom. Kamarát mi hovorí, že je vidieť, že som z Bratislavy. Nechápal som to až keď mi to vysvetlil. Široko-ďaleko iného auta niet a celá ulica je prázdna, len ja som zaparkoval 20 cm od iného auta, aby iní za mnou mohli zaparkovať. Normálne som sa zamyslel, že asi má pravdu.

V Thajsku som nepochopil ako jazdia, lebo sa vôbec nepozerajú do spätného zrkadla. Dávajú pozor na ľavú a pravú stranu. Každý kontroluje situáciu pred sebou. Vidí, že môže, tak ide. Každý rieši čo je pred ním. Je tam veľa mopedov a ťuk-tukov. Taliani sa mi zase páčia, že vedia dobre reagovať. Ak niekto urobí kiks, tak pribrzdí a dvakrát blikne druhému vodičovi a pustí ho. Nikto sa nerozčuľuje ako u nás.

V Hriňovej máme dynamickú susedku, ktorá by mohla jazdiť Formulu 1. Musím povedať, že je aj bezpečná vodička ako moja manželka a herečka Paťa Jarjabková, ktoré tiež jazdia výborne. Poznám aj také ženy, ktoré jazdia v ľavom pruhu, lebo je to normálne a nikto jej to v autoškole nevysvetlil, že je to pruh na predbiehanie.

Talianské imidžové auto v bielej farbe so spojlerom a strešným oknom, tak to môže byť. Vedel by som si ho predstaviť aj ako svoje vlastné. Zadok ani nemá, ale kufor je dosť priestranný a to mi vyhovuje. Pri riadení ma nič nerušilo a sedelo sa pohodlne. Interiér je vkusný a palubovka bola prehľadná, že som sa po chvíli vedel zorientovať, čo kde je. Aj vzadu bolo dosť miesta. Jednaosmičkový benzínový motor bol trhač asfaltu a 245 koní pod kapotou bolo cítiť. V zákrutách či už v nižších alebo vo vyšších otáčkách motor svižne akceleroval a sedelo to na ceste ako privarené asi vďaka dobrému podvozku. Dosť ma taliani prekvapili týmto modelom. Je to autíčko ktoré má chuť jazdiť a vodič musí byť určite spokojný, tak ako som bol ja. Páči sa mi aj reklama na auto s Umou Thurman, ktorá je výborná herečka a Giulietta tú krásu len podčiarkla.