Keď vyšlo na povrch, že Petra má nový vzťah s Francúzom, všetkých zaujímalo, ako ho spoznala. Všetko sa zbehlo v Paríži, kam chodila pravidelne študovať francúzštinu. Tam stretla o štyri roky mladšieho sympaťáka. Láska na diaľku býva zradná, a preto sa snažila čo najviac času stráviť s ním. Cestovala do Francúzska vždy, keď to bolo možné. Vďaka novej láske sa tak zároveň ďalej zdokonaľovala v jeho rodnom jazyku.

Do krajiny galského kohúta sa pred prílišnou medializáciou na Slovensku utiekajú aj teraz „Do začiatku septembra sa nevrátim na Slovensko,“ prezradila nám krátko pred odchodom. Prekážkou v tomto prípade nie je ani práca. Matthieu, ktorý je umeleckým riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (MFF), veci okolo festivalu vybavuje na diaľku.

Zahraničných hostí bude na podujatie pozývať na podobných akciách za hranicami. Na Slovensku byť nepotrebuje. Ako exkluzívny partner festivalu vám však STAR bude po celý čas prinášať aktuálne informácie z prvej ruky. „Aj pred tým som bola viac v zahraničí ako na Slovensku a nikto to neriešil. A zrazu je to všetkým čudné,“ zamýšľa sa herečka, ktorú pozornosť médií trápi najmä kvôli Matthieuovi. Nie je na ňu zvyknutý. „Ja ho pre kauzu, čo bude trvať dva dni, nebudem do ničoho tlačiť,“zaujala jasný postoj proti naliehaniu médií, aby ho oficiálneukázala.

ŠTVANICA NA MUŽA PO JEJ BOKU
To, že je zamilovaná, Petra priznala pre STAR už pekných pár týždňov dozadu. V tom čase bol jej vzťah v počiatkoch a nechcela sa veľmi vyjadrovať. „Sú to krehké veci. Všetko je to vlastne ešte v štádiu vývoja,“ odmietala prezradiť detaily o novej láske. Pol roka po rozvode trojročného manželstva s architektom Jaroslavom Takáčom však bolo jasné, že je opäť zamilovaná. Už vtedy sme vedeli, že ide o cudzinca, no ešte ho úzkostlivo tajila aj pred svojím okolím.

Dnes je všetko inak. Svojho vyvoleného prestavila už aj svojim kamarátom a známym a vzala ho na súkromnú párty po fináleLet´sDance, kde sú perila s Jurajom Mokrým. Situáciu využili bulvárne médiá a rozbehla sa doslova štvanica na mladý pár. „Som z toho, čo čítam, rozháraná, v každom prípade ma mrzí, že sa z toho stáva akási senzácia,“ rozčarovane hovorí Petra, ktorú dráždia najmä jej vymyslené výroky v niektorých periodikách. „Naháňačka len preto, že si chcem chrániť súkromie a o svojom partnerovi nemienim hovoriť, ma mrzí. A titulky typu Ulovila zajačika a celá tá šuškanda ešte viac,“ dodáva smutne. Petru najviac rozčúlili tvrdenia o tom, že jej Matthieu bude vybavovať filmové úlohy. „Odtiaľ potiaľ! Veď to je absurdné!“ rozhorčene dodala.

LET´S DANCE ICH TAKMER ROZDELILO
Keď sa začala tanečná súťaž, Petra musela tvrdo trénovať a nemohla si dovoliť ostať vo Francúzsku. „Jediná nevýhoda Let´s Dance bola prílišná medializácia. Ja nie som typ, ktorý by sa pýtal na titulky a prekáža mi to,“ zhrnula úskalia slávy Petra. „Začali sa písať veci, ktoré neboli pravda a do toho mi padol frajer,“ povzdychla si herečka, no v tóne jej hlasu bolo cítiť radosť z nového vzťahu. Pozitívnu zmenu si už dávnejšie všimli aj jej taneční kolegovia. „Je šťastnejšia ako pred tým a určite aj vďaka tancu,“zneli slová z úst Tomáša Surovca pred mesiacom.

Dnes už vieme, že to bolo hlavne kvôli novej láske. „Je mi ľúto, že vám nemôžem viac… Viete, nechcem o vzťahu, nechcem dopadnúť zle,“ zasekla sa Petra napokon. A jej obavy o vzťah naznačujú, že aj rozpadu manželstva s Jaroslavom mohol dopomôcť obrovský záujem o jej osobu.

Tlak médií sa ešte znásobil, keď minulý rok získala v ankete OTO najvyšší počet hlasov a titul absolútny OTO. „Vy to napíšete a iní to posunú do úplne iného kontextu,“ načrtla svoje sklamanie z článkov, ktoré vyšli na tému jej vzťahu v poslednom čase. „V tých článkoch to vyzeralo, akoby som sa srdečne vyjadrovala čo a ako a pritom som nepovedala nič,“ rozčúlene dodáva Petra.

Herečka si uvedomuje, že je verejne známa osoba, ale nemieni zapredať svoje súkromie. „Čo robím na obrazovke je jedna vec a čo v súkromí druhá. Bola by som rada, keby to zostalo pochopené,“ dodáva. „Keď o mne píšu, že som tučná, prosím. Ale nech mi nerýpu do vzťahu,“ rozhorčene pokračovala. „Momentálne je to môj posledný rozhovor, v ktorom sa vôbec k tejto téme vyjadrujem,“ uzavrela rozhovor na tému Matthieu Darras.

UKRÝVANIE PRED NOVINÁRMI
Keďže má Matthieu na Slovensku okrem partnerky momentálne aj prácu, v okolí páru vznikali úvahy o tom, že by dočasne mohli ostať žiť na Slovensku. Mediálna štvanica napokon spôsobila, že unikli do Paríža. Programový riaditeľ MFF Bratislava si minulý týždeň prebral od firmy notebook, aby mohol pracovať na diaľku. Neprišiel však s Petrou.

Kvôli novinárom sa na verejnosti s ňou neobjavuje. Po jeho boku stále iná tmavovláska. Keby ste čakali, že Petre na Slovensku zahýba, musíme vás vyviesť z omylu. Spolu s ním prišla totiž riaditeľka košickej sekcie festivalu Zora Jaurová. Má pod palcom projekt Európske mesto kultúry 2013, kde práve Košice získali prvenstvo. Matthieu sa však na tému jeho vzťahu s nami baviť nechcel. „On nie je zvyknutý sa vyjadrovať o súkromí pre médiá,“ zdôvodnila Petra.

Po romantickom lete vo Francúzsku sa herečka Petra Polnišová vrátila opäť na Slovensko a pustila sa do nových projektov. Porozprávala nám o tom, ako sa jej páčilo v Paríži, kedy sa tam plánuje vrátiť, a ako sa jej žije v dvoch svetoch.

Naučili ste sa po francúzsky tak dobre, ako ste plánovali?
Po francúzsky sa nedá podľa mňa za jeden pobyt naučiť. Niečo som sa naučila, ale ešte to nie je to, čo by som chcela, aby som vedela. Makám na tom.

A čo Francúzi? Neviem, či ste čítali knihu od Stephena Clarka A Year in the merde? On ich tam opisuje ako večne štrajkujúcich a neporiadnych…
Ja to neberiem tak globálne. Každý národ má svoje špecifiká. Sú to veľmi príjemní ľudia, no uzavretejší. Trošku im trvá, kým sa otvoria. Mne to však vôbec neprekáža a sú podľa mňa veľmi podobní ako Slováci či Taliani. V Paríži je však aj veľa cudzincov, veľa národností. Páči sa mi, že je to také farebné mesto.

Inšpirovali ste sa aj francúzskym štýlom v obliekaní? Boli ste sa pozrieť aj na parížskej Champs Elysées?
Samozrejme. Musím povedať, že hlavne v Paríži sa mi páči, ako sa Francúzky obliekajú. Je tam sloboda, a tá móda je taká, že si dajú na seba čokoľvek a majú štýl. Bola som fascinovaná. Je tam veľmi veľa prehliadok, v obchodoch je veľký výber a každý si nájde svoj štýl. Keď som bola inde, tak sa mi zdalo, že všetci chodia rovnako. Ale Francúzi kašlú na nejaké trendy. Ja nie som síce typický „nakupovač“, ale na pár kúskov, ktoré som si priniesla, som pyšná. Doniesla som si hlavne strihovo zaujímavé šaty.

Po skončení Let´s Dance ste plánovali ďalej tancovať a myslím, že ste sa chceli venovať tanečnému aerobiku…
Určite áno. Tanec ma veľmi očaril. Cez leto som lietala kade-tade, ale už som sa dohodla s jedným tanečníkom, volá sa Miňo. Asi nebudem pokračovať v tancoch, na ktoré treba partnera. Dohodla som sa aj s kamarátkami a uvidíme, ako nám to časovo vyjde.

Viem, že ste mali problémy so štítnou žľazou. Ako ste na tom? Prospel vám letný pobyt na francúzskom vidieku?
Na vidieku som nebola dlho. Iba tak týždeň, väčšinu času sme trávili v Paríži. Svoje zdravotné problémy som intenzívne riešila už pred odchodom do Francúzska. Prestala som úplne pracovať takmer na trištvrte roka, len som dohrávala predstavenia v divadle. Nikomu som ani nechýbala a vôbec mi to neprekážalo. Som rada, lebo som sa dala do poriadku. Poslúchla som svoje telo a povedala som si: O. k., teraz prestávam a treba si oddýchnuť. A urobila som dobre.

Boli ste sa pozrieť aj na pobreží? V Nice či Cannes napríklad na filmovom festivale?
To nie. Po festivaloch nie. Čas som trávila hlavne v Paríži alebo sme niekam vybehli. Vo Francúzsku je veľmi veľa pekných vecí a nestačí na to jedno leto. Krásny je Lyon a celé Burgunsko: pivničky, ochutnávky vína. A to ich divadlo, ktoré bolo zrekonštruované zo starého s novým dizajnom. Je to dokonalý súzvuk. Herci z nášho Národného by im určite závideli takú nádhernú budovu.

Kdesi som čítala, že ste sa počas prvých pobytov pozerali z okna priamo na Eiffelovu vežu. V ktorej štvrti ste bývali?
Ale nie. Smiech. Ja som mala rada štvrť Marais. Sú tam krásne zákutia a veľa takých malých chutných obchodíkov, kde nájdete veci od výmyslu sveta. Pri Eiffelovej veži som bola, ale ona je dosť ďaleko od centra.

Potrebujete teda okolo seba ruch veľkomesta?
Práveže nie, hoci práve Paríž nie je veľmi pokojné mesto. Tam sa stále na ulici niečo deje.

Máte za sebou premiéru improvizačného predstavenia Partička. Tešili ste sa naň, splnilo vaše očakávania?
Moje očakávania splnilo, ba dokonca ich prevýšilo. Uvidíme, čo to urobí v televíznej podobe. Tá divadelná atmosféra sa veľmi ťažko prenáša na obrazovku. Ale voľba ľudí, ktorí sa tu stretli, je vynikajúca. Mne sa s chalanmi veľmi dobre hrá. Lukáš Latinák, Majo Miezga, Robo Jakab, Juraj Kemka, Roman Pomajbo – veľmi sme spolu nehrali a napriek tomu môžem za seba povedať, že sme si sadli Po prvom predstavení, ešte mimo televíznej obrazovky, mi veľa ľudí vravelo, že nie je možné, že sme nevedeli tému dopredu. Stretli sme sa tu takí „sadomasochisti“, že to ani nechceme vedieť. Jednoducho, len čo človek vie tému dopredu, môže ho to paradoxne ešte zabrzdiť. Takže, pozývam všetkým k obrazovkám 4. októbra hneď po SuperStar a uvidíme, ako dopadneme.

Aké projekty chystáte ešte v tejto sezóne? Začali ste účinkovať v Ordinácii… A okrem toho?
Začala som skúšať predstavenie Herodes a Herodias v SND s Romanom Polákom, takže som dosť vyťažená a úplne mi to stačí. Keďže som mala kedysi zdravotné problémy, povedala som si, už nikdy viac nebudem robiť viac ako vládzem. Nechcem to siliť. Je pravda, že som trochu zlenivela, ale som spokojná a aj tak je toho dosť.

A čo cestovanie?
Teraz som tu. Necestujem.

Viem, že rada chodíte na rôzne charitatívne akcie a zabávate deti… Vlastné neplánujete?
Jaj, to je ale otázka (smiech). Určite, jasné, že chcem. Ale na to treba splniť veľmi veľa atribútov. Ale dúfam, že sa pomaly naplnia. Ak to chcete vedieť, tak teraz tehotná nie som. Mám rada deti a deti mňa – teda dúfam. Túžbu mám, ale všetko musí do seba zapadnúť. Už nie som na liečbe, ale kedykoľvek sa to môže vrátiť a musím si dávať pozor.

Stíhate snívať? Túžite momentálne intenzívne po niečom?
V tomto som šťastlivec, lebo snívam odmalička. Nesnívam o veciach, ktoré sa mi môžu naplniť. Vytváram si paralelný svet a žijem v ňom. Myslela som, že to v puberte prejde (smiech), ale funguje to ďalej a je to dokonalé. Nepotrebujem snívať. Nefungujem tak, že si poviem, toto by som chcela alebo po tomto túžim. Ja chcem nechať svoj život plynúť, pretože vždy, keď som niečo veľmi chcela, tak mi to prinieslo skôr prekážky. Mám sny, ktoré sa mi nemusia splniť. Sú krásne už len preto, že sú.

A čo výzvy a prekonávanie prekážok?
Som človek, ktorý sa takýmto veciam vyhýba. Myslím, že na povolanie, ktoré robím, som až príliš konzervatívna alebo ak chcete pohodlná. Mne sa nikdy zo začiatku nechce nič prekonávať. No keď už premôžem prvotnú lenivosť, tak sa prekonávania prekážok zhostím doslova atletickým spôsobom. Ale kým sa donútim postaviť sa na štartovaciu čiaru, tak mi to teda dosť trvá..:)