V domácom trnavskom divadle sme ju mohli vidieť už v niekoľkých inscenáciách: Benátky pod snehom, 800 míľ po Amazone, Adelkina cesta za šťastím, Súdne sestry aj v jej srdcovke Máša a Beta. Aktuálne skúša hru Prestupná stanica, ktorá má premiéru v apríli.

V hre o Malom Ríme ste jedinou ženou medzi štyrmi mužmi. Ako sa cítite?
– Tak samozrejme, veľmi dobre. 🙂 Je to príjemné byť jedinou ženou medzi chlapcami, trošku ma rozmaznávajú. Sme veľmi dobrý kolektív, a nielen herci, ale celý tím. S režisérom Jurajom Bielikom spolupracujeme aj v divadle Malá scéna STU, donedávna Divadlo a.ha.
Na predstavení ma zaujalo, že herci hrajú. Teda nielen svoje roly, ale aj na hudobné nástroje.
– Áno, bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. Prvýkrát som sa zoznámila s bubnovaním. Hre na klavíri som sa aktívne venovala osem rokov, no bicie som vyskúšala prvýkrát, a takisto akordeón. Ktovie, možno sa tomu začnem venovať viac.
Koľko vám trvalo naučiť sa bubnovať?
– Nebolo ťažké naučiť sa to, ale zachovať rytmus. Bubeník drží kapelu pohromade, rytmus musí byť rovnaký. Našťastie, nerobilo mi to problém.

A čo vám v hre robilo problém?
– Prvýkrát trnavčina, v ktorej sú takmer všetky dialógy a piesne. Keďže som zo Šamorína, pre mňa to bolo niečo úplne nové. Spočiatku som nevedela, ako na to, ale s kolegami sme si navzájom pomáhali.
Aká bola vaša cesta zo Šamorína do Trnavy?
– Študovala som herectvo na VŠMU v Bratislave. Bývam tam od tretieho ročníka, do Trnavy dochádzam. Nastúpila som hneď po skončení školy a už druhú sezónu tu mám stály angažmán. Dostala som ponuku aj z Komárna, ale uprednostnila som trnavské divadlo. Je super, že môžem hrať v slovenčine.
A čo iné projekty?
– Hrávam v už spomínanom divadle Malá scéna STU. Sme tam všetko bývalí spolužiaci, v ročníku nás bolo len šesť. Okrem toho som v lete natočila film.
Film? To ako celovečerný?
– Áno, celovečerný kinofilm. Volá sa Tigre a hrám tam hlavnú postavu. Scenár napísala Lucia Siposová, režisérom je Juraj Krasnohorský. Hrá tu viacero známych i menej známych hercov a som veľmi rada, že je medzi nimi aj moja veľmi dobrá kamarátka Zuzka Šebová. Podrobnosti ešte nemôžem hovoriť. Do kín by sa mal dostať v lete, teraz sa pracuje na postprodukcii. Bol to pre mňa úžasný zážitok. Prvýkrát som točila takúto veľkú postavu, predtým som hrala len malé úlohy v seriáloch.
V bývalom Divadle a.ha hráte legendárnu šansoniérku Edith Piaf. Aj tam spievate?
– Nie, je to poetická monodráma. No je to dosť náročné predstavenie, lebo v ňom hrám sama. Iné je, keď na javisku máte kolegov, ktorí vás podržia, ak treba. V monodráme máte len publikum. Musíte si udržať jeho pozornosť, lebo keď diváci prestanú byť sústredení, už si ich ťažko získate späť.
Vždy ste chceli byť herečkou?
– Áno, už od detstva. V škôlke sa so mnou deti príliš nehrali, tak som si vytvorila vlastný svet aj s postavami, ktoré som hrala. Pre rodinu to bolo prekvapením, lebo u nás sa nikto herectvu ani divadlu všeobecne nevenoval.
Prečo vás to lákalo?
– Je to krásna práca, možnosť byť stále trochu dieťaťom. Aj starší herci sú plní energie, obohacuje ich to, že stále stretávajú nových ľudí a hrajú nové úlohy.
Mávate pred predstaveniami trému?
– Áno, pred každým predstavením sa trochu bojím. No čím častejšie nejakú hru hrám, tým som v nej viac doma. Aj diváci to cítia. Snažíme sa hru posúvať ďalej s ďalšími a ďalšími reprízami, preto predstavenia nikdy nie sú rovnaké.
Vraj proti tréme zaberá dať si poldeci.
– To nie! :-))
Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
– Chodím do kina. Som filmový maniak. Občas aj do divadla pozrieť sa na kamarátov, ale už nie toľko, ako počas školy. Okrem toho rada trávim čas s priateľom a teraz v zime len tak oddychujem doma. Chýba mi slnko, už sa teším na jar.
Čo by ste chceli v živote dosiahnuť?
– Byť dobrou herečkou. A mať pekný život.

Anna Geislerová (někdy též Aňa Geislerová; * 17. dubna 1976) je česká filmová herečka, sestra herečky Ester Geislerové a výtvarnice a zpěvačky Lenky Geislerové.

Profesionální

Dva roky studovala konzervatoř, ale nikdy ji nedokončila.

Má sestry Ester, která je také herečkou, a Lelu. Je vdaná, má syna Bruna (*2004) a dceru Stellu Ginger. Její manžel Zdeněk Janáček, vzali se v roce 2005, je režisérem.

Mezi její největší přátele patří herečka Tatiana Vilhelmová, s níž se angažuje v charitativních projektech.

V patnácti letech se vydala do Milána, kde se snažila stát modelkou, po několika měsících bloudění po městě se vrátila.

Má ústřední roli ve videoklipu k písni Boba Sinclara I Feel For You.