Lukáš Latinák prežil detstvo v Hriňovej. Vyučil sa za sklára, potom vyštudoval herectvo na VŠMU. Je členom hereckého súboru divadla Astorka Korzo ´90, kde hrá v novej hre „Cesta dlhého dňa do noci“. Hosťuje aj v SND. Zahral si niekoľko hlavných a vedľajších epizódnych postáva v českých a slovenských filmoch. Spolu s hercom Ľubošom Kostelným sa dostal do širšieho povedomia divákov vďaka pôsobeniu v reklamných spotoch na jeden bankový subjekt a stvárnením seriálových postáv v TV JOJ, hlavne postavou Karola Hurku v seriáli Profesionáli a na Markíze účinkuje v zábavnom projekte Partička. Momentálne točí pripravovaný film v Čechách.
Točíte nový film v Čechách s hercami zvučného mena ako je Lukáš Vaculík a Simona Stašová. Prezradíte čitateľom akú rolu vám pripravil režisér?
Budem hrať rolu bio-farmára, ktorý sa venuje bio-pálenke. Je to rola pre Slováka ako vyšitá! Ostatné vám neprezradím, aby ste sa tešili do kina. 🙂
Určite k svojej práci využívate auto a našich čitateľov by zaujímalo – aký ste za volantom?
Mňa len tak niečo nerozhádže ani za volantom. Som pokojný, ale ak treba, tak viem dupnúť aj na plynový pedál. Čo naozaj nemám rád, keď ma niekto znervózňuje kibicovaním ako spolujazdec. Vtedy zastavím a poviem mu nech šoféruje on. Znervózňuje ma to, aj keď sa priznám, že to robím občas aj ja, ale s manželkou sme na seba zvyknutí.
Pamätáte si ešte na prvé jazdné skúsenosti v autoškole?
Bola to veľká sranda! Študoval som na strednej škole v Poltári a okresné mesto bol Lučenec a tam som absolvoval autoškolu. Na dvakrát. Podarilo sa mi s Favoritkou na skúškach odbočiť z jednosmerky do pravého pruhu a bolo…Naši mali doma tiež škodovku, ale na tom sa človek pri riadení narobil, vďaka servu, ktoré nemalo. Potom naši kúpili sedemmiestne Mitsubishi Space Wagon. Potrebovali sme rodinné auto a neskôr ho otec postúpil strýkovi, ktorý mal päť detí. Ten ho „zodral“ úplne.
Akej značky bolo vaše prvé auto?
Už som začal zarábať a rozmýšľal som nad kúpou auta, lebo dovtedy som sa premiestňoval taxíkmi, električkami, ale aj autobusmi z Mlynskej Doliny. Tak som zostal u rodinnej značky a kúpil som si Mitsubishi Galant, ktoré som nazval menom Jela. Ako hovorí kolega Kemka, že autu treba dať meno a v ten deň bo Jely, tak to meno dostala.
A boli ste s „Jelou“ spokojný?
Bol aj nebol. Mám dosť odžitých príbehov s Jelou. Jeden z nich bol pri Malackách, keď som začal dymiť, tak som zastal a počkal. Dolial som vodu a pokračoval ďalej. Potom som išiel z Prahy a ponáhľal sa predstavenie, ale som sa dostal do kolóny. Čerpadlo nestíhalo a motor sa opäť zavaril. Jelu odtiahli do Kutnej Hory a do Bratislavy som sa odviezol vlakom. Neskôr som sa vrátil pre Jelu nitrianskou odťahovkou.a tak príbeh končí, lebo “ Jela dojela“. Ešte mi oznámili z polície, že mi auto ukradli, ale o dva dni sa našlo v Karlovke. Nejakí šarvanci sa išli povoziť, ale nemali ísť s Jelou do kopca, lebo sa tam zadrel motor! A tak sa Jela ocitla v autobazári, dostal som za ňu 1000 Sk. Kolesá z nej mám doteraz odložené v pivnici.
Kúpili ste si hneď ďaľšie auto, alebo ste počkali?
Nie. Nejaký čas som opäť existoval bez auta a pred rokom 2009 som si kúpil VW Tiguan. Naša rodinka sa rozrastie a toto auto je bezpečné a priestranné. Aj kvôli kočíku, ktorý sa bez problémov dá dať do kufra. Tiguan zostane Aničke a ešte jedno auto určite kúpime. Vyskúšal som si Volvo S 70 kombíka, ale je dosť veľké a parkovanie v meste by bol asi problém.
Len kvôli vašej rodinke ste sa rozhodli opäť kúpiť ďaľšie nové auto?
Áno aj. Určite aj kvôli popularite, pretože mi začala zasahovať do súkromia. V električke si ma tajne fotili na mobil a vykrikovali: “ Hurka, hen!“ Vždy som išiel dozadu električky a pozeral nenápadne von z okna, keď ma znovu videli z protiľahlej električky a znovu vykrikovali. Taxíky už išli do peňazí, tak som si kúpil radšej auto.
Dopravné nehody sa vám vyhýbajú?
Áno, len teraz je auto v servise, lebo som cúvaním nabúral do stĺpa a škrabol blatník. Akosi som ho prehliadol.:) Aj to sa stáva. Aj som dal prestriekať dvere, lebo za divadlom Astorka som mal zaparkované auto a niekto mi prešiel kľúčom po laku a nechal mi takú nepeknú vizitku. Týmto pozdravujem všetkých, ktorí sa takto zabávajú. Určite by som im prsty dolámal, neviem, či je to zo závisti alebo nemá čo robiť. Tomu nerozumiem. Ešte na jednu nehodu si pamätám, že som sa ponáhľal do Bytrice a predo mnou išla na prístavnom moste skriňová Ávia, ktorá naraz prechádzala cez tri pruhy. Začal som brzdiť, lebo bola kolóna, ale športové BMW dobrzdilo v mojom aute. Nebolo to z mojej viny, hlavne, že sa nič vážne nestalo.
A meststkí policajti?
Mestskí policajti dali kamošovi papuču v Karlovke. On im povedal, že nájdite mi kde mam zaparkovať. Išli ale nenašli, ale museli mu dať pokutu, lebo už mu dali papuču. Pokuty sa riešia, ale parkovacie miesta sa neriešia. Emil Horvath ml., keď si kúpil auto, tak to bolo piate auto na ulici. Nebol problém s parkovaním ako dnes, keď majú viac áut v rodine a to je už problém. Vo Viedni sú určite lacnejšie parkovacie domy ako v Bratislave.
Sú u vás nejaké milé motoristické príhody?
Napadlo ma ako som na Kokave zaparkoval pri kostole tesne za autom. Kamarát mi hovorí, že je vidieť, že som z Bratislavy. Nechápal som to až keď mi to vysvetlil. Široko-ďaleko iného auta niet a celá ulica je prázdna, len ja som zaparkoval 20 cm od iného auta, aby iní za mnou mohli zaparkovať. Normálne som sa zamyslel, že asi má pravdu.
Kde sa vám páči ako jazdia šoféri?
V Thajsku som nepochopil ako jazdia, lebo sa vôbec nepozerajú do spätného zrkadla. Dávajú pozor na ľavú a pravú stranu. Každý kontroluje situáciu pred sebou. Vidí, že môže, tak ide. Každý rieši čo je pred ním. Je tam veľa mopedov a ťuk-tukov. Taliani sa mi zase páčia, že vedia dobre reagovať. Ak niekto urobí kiks, tak pribrzdí a dvakrát blikne druhému vodičovi a pustí ho. Nikto sa nerozčuľuje ako u nás.
Poznáte dobré šoférky vo svojom okolí?
V Hriňovej máme dynamickú susedku, ktorá by mohla jazdiť Formulu 1. Musím povedať, že je aj bezpečná vodička ako moja manželka a herečka Paťa Jarjabková, ktoré tiež jazdia výborne. Poznám aj také ženy, ktoré jazdia v ľavom pruhu, lebo je to normálne a nikto jej to v autoškole nevysvetlil, že je to pruh na predbiehanie.
Ako sa vám páčila Alfa Romeo Giulietta?
Talianské imidžové auto v bielej farbe so spojlerom a strešným oknom, tak to môže byť. Vedel by som si ho predstaviť aj ako svoje vlastné. Zadok ani nemá, ale kufor je dosť priestranný a to mi vyhovuje. Pri riadení ma nič nerušilo a sedelo sa pohodlne. Interiér je vkusný a palubovka bola prehľadná, že som sa po chvíli vedel zorientovať, čo kde je. Aj vzadu bolo dosť miesta. Jednaosmičkový benzínový motor bol trhač asfaltu a 245 koní pod kapotou bolo cítiť. V zákrutách či už v nižších alebo vo vyšších otáčkách motor svižne akceleroval a sedelo to na ceste ako privarené asi vďaka dobrému podvozku. Dosť ma taliani prekvapili týmto modelom. Je to autíčko ktoré má chuť jazdiť a vodič musí byť určite spokojný, tak ako som bol ja. Páči sa mi aj reklama na auto s Umou Thurman, ktorá je výborná herečka a Giulietta tú krásu len podčiarkla.
Viac tu: http://www.autoazena.sk/news/lukas-latinak-poprehanal-245-koni-pod-kapotou-noveho-modelu-alfa-romeo-giulietta/
Ako prebiehala rekonštrukcia?Rekonštrukciu bytu sme začali kuchyňou. Pôvodná miestnosť bola extrémne úzka, tak sme vybúrali priečku a prepojili ju s obývačkou. Otvor na dvere sme zamurovali a priestor využili na kuchynský kút s varným centrom. Posúvali sme aj vodoinštaláciu a dispozične menili situovanie drezu a odtokov. Starú plechovú linku sme vymenili za novú, v sivostriebornej farbe. Keďže sme vyznávačmi moderných technológií, v našej kuchyni nechýba elektrický dotykový sporák, kvalitný digestor, mikrovlnná rúra a iné praktické spotrebiče. V kuchyni sme vyčlenili aj malý priestor na barový pult, ktorý prepája otvorený priestor s obývacou izbou. Jedálenský stôl sme situovali do obývačky.A čo ďalšie miestnosti?Takmer v celom byte sme museli meniť a posúvať dvere. Zväčšovali sme WC a kúpeľňu na úkor chodby, ktorá sa aj tak nedala prakticky využiť. V celom byte sme prerábali elektroinštaláciu. Dlhé obdobie k nám chodievali na „brigády“ kolegovia z divadla aj rodina.Akým materiálom a farbám ste dali prednosť pri zariaďovaní?Máme radi teplé materiály, najmä masívne drevo. Teakovým nábytkom sme vybavili obývaciu izbu, ktorá je ladená v bielych, hnedých a zelených farbách. Celý otvorený priestor spolu s kuchyňou má približne šesť krát päť metrov a je hojne dekorovaný svietidlami. Veľkorozmerný chrómový luster pripomína vetvu stromu. Pri zariaďovaní spálne boli pre mňa osobne prioritou husto tkané závesy, aby ma skoro ráno nebudilo ostré slniečko, pretože väčšinou chodím z divadla neskoro v noci. Čo sa týka praktických otázok, zaujíma ma napríklad to, či posteľ disponuje kvalitným matracom, aby ma z neho nebolel chrbát. No zariaďovanie domácnosti vo všeobecnosti sa nieslo najmä pod taktovkou mojej manželky. Za dominantné farby do spálne zvolila bielu, bordovú a hnedú.Ako sa pripravujete na príchod nového člena rodiny?Na začiatku budeme mať postieľku v spálni. Čo sa týka detskej izby, keďže má rozmer iba 3 x 2,20 metra, steny sme vymaľovali na bielo, aby priestor vyznieval svetlo a vzdušne. Aby sme miestnosť opticky nezmenšovali, nechali sme vyrobiť rovnako v bielej farbe aj nábytok. Úložné priestory budeme riešiť aj vo výškových polohách, nad dverami.Aký je váš názor na estetiku prostredia v domácnosti?Mám rád esteticky zaujímavé prostredie. Umelecké predmety sú veci, ktoré si všimnem vždy, keď niekam prídem. Kreslenie som mal ako povinný predmet nielen na strednej škole umeleckého sklárstva, ale v detstve som chodil aj do ľudovej školy umenia. Pre mňa osobne sú okrem umeleckých solitérov esteticky zaujímavé aj zrkadlá v ozdobných masívnych rámoch, ktoré v byte preferujem. Nad barovým pultom máme originálne svietidlo v podobe tisíckvetého skla, ktoré sme si priviezli z najslávnejšieho sklárskeho ostrova Murano pri Benátkach. Dobrý citový vzťah s manželkou Aničkou máme aj k vlastným zarámovaným umeleckým fotografiám, ktoré nám zútulňujú domov. Od Fera Liptáka sme dostali krásny svadobný dar v podobe veľkoplošného obrazu – meter krát meter, ktorý máme v spálni.
Aký štýl zariadenia je vám najbližší?Ako študent som bol na festivale vo Francúzsku, kde som spoznal miestnu bytovú architektúru, ktorá mi učarovala najmä v riešení podkrovných obytných priestorov. Zhodou okolností som v približne rovnakom období bol aj na festivale v Poľsku, kde sme po festivale ostali dovolenkovať. Desiati sme bývali v trojpodlažnom úžasnom, tiež podkrovnom byte, ktorý dýchal osobitou charizmou. Inklinujem skôr k veľkorysým bytovým priestorom a v zariaďovaní obľubujem retro štýl s jemne moderným poňatím. Keby som vlastnil byt s vysokými stropmi, rád by som zvolil tento variant vybavenia domácnosti. Ideálne so štýlovým retro nábytkom, s množstvom kvetmi a s veľkými čiernobielymi fotografiami.Aký je váš názor na kvety v domácnosti?Obľubujem izbové aj balkónové kvety v kvetináčoch, no mám rád tiež rezané kvety vo váze, ktoré sú pestrofarebné a priestoru dodajú úplne inú iskru sviežosti. Na balkóne pestujem citrusy, borovice, brečtan a divý vinič. V poslednom období sa veľmi rád venujem ihličnatým a listnatým bonsajom ako môjmu koníčku. Jeden z mojich najobľúbenejších bonsajov je mini javor. Najstarší bonsaj, ktorý mám, som dostal od manželky. Mám ho už mnoho rokov, no, žiaľ, sťahovaním a zmenou prostredia utrpel, tak sa ho teraz snažím prebrať k životu. Touto záľubou, pri ktorej môžem byť v podstate stále ticho, vyvažujem pracovné aktivity, kde, naopak, musím takmer stále hovoriť.Máte nesplnený sen ohľadom bývania?Ja som skromný. Ak hovoríme o snoch, tak potom je to kaštieľ a hrad. Letné dni by som trávil v kaštieli s veľkou záhradou a v zime by sa mi páčilo napríklad na hrade pri horách.smeterndy.sk
Určite k svojej práci využívate auto a našich čitateľov by zaujímalo – aký ste za volantom?Mňa len tak niečo nerozhádže ani za volantom. Som pokojný, ale ak treba, tak viem dupnúť aj na plynový pedál. Čo naozaj nemám rád, keď ma niekto znervózňuje kibicovaním ako spolujazdec. Vtedy zastavím a poviem mu nech šoféruje on. Znervózňuje ma to, aj keď sa priznám, že to robím občas aj ja, ale s manželkou sme na seba zvyknutí.Pamätáte si ešte na prvé jazdné skúsenosti v autoškole?Bola to veľká sranda! Študoval som na strednej škole v Poltári a okresné mesto bol Lučenec a tam som absolvoval autoškolu. Na dvakrát. Podarilo sa mi s Favoritkou na skúškach odbočiť z jednosmerky do pravého pruhu a bolo…Naši mali doma tiež škodovku, ale na tom sa človek pri riadení narobil, vďaka servu, ktoré nemalo. Potom naši kúpili sedemmiestne Mitsubishi Space Wagon. Potrebovali sme rodinné auto a neskôr ho otec postúpil strýkovi, ktorý mal päť detí. Ten ho „zodral“ úplne.
Akej značky bolo vaše prvé auto?Už som začal zarábať a rozmýšľal som nad kúpou auta, lebo dovtedy som sa premiestňoval taxíkmi, električkami, ale aj autobusmi z Mlynskej Doliny. Tak som zostal u rodinnej značky a kúpil som si Mitsubishi Galant, ktoré som nazval menom Jela. Ako hovorí kolega Kemka, že autu treba dať meno a v ten deň bo Jely, tak to meno dostala.A boli ste s „Jelou“ spokojný?Bol aj nebol. Mám dosť odžitých príbehov s Jelou. Jeden z nich bol pri Malackách, keď som začal dymiť, tak som zastal a počkal. Dolial som vodu a pokračoval ďalej. Potom som išiel z Prahy a ponáhľal sa predstavenie, ale som sa dostal do kolóny. Čerpadlo nestíhalo a motor sa opäť zavaril. Jelu odtiahli do Kutnej Hory a do Bratislavy som sa odviezol vlakom. Neskôr som sa vrátil pre Jelu nitrianskou odťahovkou.a tak príbeh končí, lebo “ Jela dojela“. Ešte mi oznámili z polície, že mi auto ukradli, ale o dva dni sa našlo v Karlovke. Nejakí šarvanci sa išli povoziť, ale nemali ísť s Jelou do kopca, lebo sa tam zadrel motor! A tak sa Jela ocitla v autobazári, dostal som za ňu 1000 Sk. Kolesá z nej mám doteraz odložené v pivnici.
Kúpili ste si hneď ďaľšie auto, alebo ste počkali?Nie. Nejaký čas som opäť existoval bez auta a pred rokom 2009 som si kúpil VW Tiguan. Naša rodinka sa rozrastie a toto auto je bezpečné a priestranné. Aj kvôli kočíku, ktorý sa bez problémov dá dať do kufra. Tiguan zostane Aničke a ešte jedno auto určite kúpime. Vyskúšal som si Volvo S 70 kombíka, ale je dosť veľké a parkovanie v meste by bol asi problém.Len kvôli vašej rodinke ste sa rozhodli opäť kúpiť ďaľšie nové auto?Áno aj. Určite aj kvôli popularite, pretože mi začala zasahovať do súkromia. V električke si ma tajne fotili na mobil a vykrikovali: “ Hurka, hen!“ Vždy som išiel dozadu električky a pozeral nenápadne von z okna, keď ma znovu videli z protiľahlej električky a znovu vykrikovali. Taxíky už išli do peňazí, tak som si kúpil radšej auto.Dopravné nehody sa vám vyhýbajú?Áno, len teraz je auto v servise, lebo som cúvaním nabúral do stĺpa a škrabol blatník. Akosi som ho prehliadol.:) Aj to sa stáva. Aj som dal prestriekať dvere, lebo za divadlom Astorka som mal zaparkované auto a niekto mi prešiel kľúčom po laku a nechal mi takú nepeknú vizitku. Týmto pozdravujem všetkých, ktorí sa takto zabávajú. Určite by som im prsty dolámal, neviem, či je to zo závisti alebo nemá čo robiť. Tomu nerozumiem. Ešte na jednu nehodu si pamätám, že som sa ponáhľal do Bytrice a predo mnou išla na prístavnom moste skriňová Ávia, ktorá naraz prechádzala cez tri pruhy. Začal som brzdiť, lebo bola kolóna, ale športové BMW dobrzdilo v mojom aute. Nebolo to z mojej viny, hlavne, že sa nič vážne nestalo.A meststkí policajti?Mestskí policajti dali kamošovi papuču v Karlovke. On im povedal, že nájdite mi kde mam zaparkovať. Išli ale nenašli, ale museli mu dať pokutu, lebo už mu dali papuču. Pokuty sa riešia, ale parkovacie miesta sa neriešia. Emil Horvath ml., keď si kúpil auto, tak to bolo piate auto na ulici. Nebol problém s parkovaním ako dnes, keď majú viac áut v rodine a to je už problém. Vo Viedni sú určite lacnejšie parkovacie domy ako v Bratislave.Sú u vás nejaké milé motoristické príhody?Napadlo ma ako som na Kokave zaparkoval pri kostole tesne za autom. Kamarát mi hovorí, že je vidieť, že som z Bratislavy. Nechápal som to až keď mi to vysvetlil. Široko-ďaleko iného auta niet a celá ulica je prázdna, len ja som zaparkoval 20 cm od iného auta, aby iní za mnou mohli zaparkovať. Normálne som sa zamyslel, že asi má pravdu.Kde sa vám páči ako jazdia šoféri?V Thajsku som nepochopil ako jazdia, lebo sa vôbec nepozerajú do spätného zrkadla. Dávajú pozor na ľavú a pravú stranu. Každý kontroluje situáciu pred sebou. Vidí, že môže, tak ide. Každý rieši čo je pred ním. Je tam veľa mopedov a ťuk-tukov. Taliani sa mi zase páčia, že vedia dobre reagovať. Ak niekto urobí kiks, tak pribrzdí a dvakrát blikne druhému vodičovi a pustí ho. Nikto sa nerozčuľuje ako u nás.Poznáte dobré šoférky vo svojom okolí?V Hriňovej máme dynamickú susedku, ktorá by mohla jazdiť Formulu 1. Musím povedať, že je aj bezpečná vodička ako moja manželka a herečka Paťa Jarjabková, ktoré tiež jazdia výborne. Poznám aj také ženy, ktoré jazdia v ľavom pruhu, lebo je to normálne a nikto jej to v autoškole nevysvetlil, že je to pruh na predbiehanie.Ako sa vám páčila Alfa Romeo Giulietta?Talianské imidžové auto v bielej farbe so spojlerom a strešným oknom, tak to môže byť. Vedel by som si ho predstaviť aj ako svoje vlastné. Zadok ani nemá, ale kufor je dosť priestranný a to mi vyhovuje. Pri riadení ma nič nerušilo a sedelo sa pohodlne. Interiér je vkusný a palubovka bola prehľadná, že som sa po chvíli vedel zorientovať, čo kde je. Aj vzadu bolo dosť miesta. Jednaosmičkový benzínový motor bol trhač asfaltu a 245 koní pod kapotou bolo cítiť. V zákrutách či už v nižších alebo vo vyšších otáčkách motor svižne akceleroval a sedelo to na ceste ako privarené asi vďaka dobrému podvozku. Dosť ma taliani prekvapili týmto modelom. Je to autíčko ktoré má chuť jazdiť a vodič musí byť určite spokojný, tak ako som bol ja. Páči sa mi aj reklama na auto s Umou Thurman, ktorá je výborná herečka a Giulietta tú krásu len podčiarkla.
