Herci

  • Hosté

    Erika Judínyová – info

    Narodená : 30. január 1971, Partizánske, Slovensko
    Znamenie : vodnár
    Súrodenci: brat Eugen, v roku 1990 odišiel do Los Angeles, kde pôsobí ako psychológ, od Eriky je starší o 10 rokov
    Povaha: je dosť emancipovaná
    Povolanie: modelka, moderátorka

    Vyštudovala bratislavskú Ekonomickú univerzitu – zahraničný obchod, ale tomuto povolaniu sa nikdy nevenovala. Už počas školy začala pracovať ako redaktorka Smotánky spolu s Erikou Vincourekovou a Karolom Zimmerom. Posledné štyri roky je moderátorkou tejto relácie, ktorá si drží stále vysokú sledovanosť.

    Prvá láska:

    „Prvýkrát som sa zaľúbila až na vysokej. Dovtedy sa mi nikto ani výrazne nepáčil. Zlom nastal na prednáške práva. Dostala som lístok s nápisom: Si krásna. Poslal mi ho chalan, ktorý sedel blízko mňa. Keď som sa na neho pozrela, očervenela som a nevedela, čo mám robiť. Na ďalšej prednáške som sa do vypisovania lístočkou zapojila aj ja, a potom to išlo samo od seba. Chodili sme spolu asi rok, rada na ten čas spomínam.“ …Erika

    Dovolenka:

    „Som ten typ, ktorý sa vyžíva vo vyhrievaní sa na slniečku niekde na pláži. Kvôli tomu oželiem aj dovolenkové adrenalínové zážitky či poznávacie výlety. Pobyt pri mori si doprajem raz až dvakrát do roka a vždy si to užijem. Pred slniečkom sa skryjem len cez poludnie, keď je najsilnejšie.“ …Erika

  • Hosté

    Ján Kuric – info

    Súbor:Ján Kuric.JPG
    Ján Kuric (*7. január 1963, Bratislava) je slovenský spevák, textár, skladateľ, známy ako frontman skupiny Vidiek.
    Ján Kuric je členom skupín Ventil RG a Vidiek, má za sebou aj jeden sólový projekt, album Cigánsky plač ktorý nahral spolu s rómskou speváčkou Věrou Bílou.
    Osobný život
    Manželkou Jána Kurica je podnikateľka v oblasti reklamy, akad. mal. Simona Bubánová – Tauchmannová. Majú dcéru Lujzu.

    Diskografia

    Sólové projetky

    So skupinou Vidiek

    So skupinou Ventil RG

  • Lukáš Latinák

    Lukáš Latinák – rozhovor

    Ako si spomínate na svoj prvý domov?
    Ak si spomeniem na detstvo, v mysli sa mi vynoria tri oblasti: Cerovo, Heľpa a Hriňová. V Cerove mama robila na družstve, kde som sa prvýkrát viezol na kombajne. Bol to pre mňa úžasný zážitok. Heľpa mi učarila svojou prírodou. Často sme s rodičmi a so súrodencami chodili po horách, zbierali maliny, čučoriedky, opekali na ohni. Na Hriňovú si spomínam ako na kraj, kde som začal chodiť do školy. Tu som prežíval šťastné detstvo so spolužiakmi a s kamarátmi. Keď som prišiel do Bratislavy, pôsobila na mňa ako obrovské mesto.
    Aké boli vaše priority pri výbere súčasného domova?
    O kúpe domu som veľmi neuvažoval, keďže zo skúseností viem, že v ňom treba stále niečo robiť alebo opravovať ho, čo je najmä časovo veľmi náročné. Hlavným kritériom pri výbere bytu bol počet izieb. S manželkou sme mali záujem minimálne o dvaapolizbový byt v prijateľnej cene. Viac nás zaujímalo dispozičné riešenie a stav nehnuteľnosti než lokalita. Nebránili sme sa ani Petržalke, ani Rači, no najvhodnejší byt sme nakoniec našli v Ružinove – má rozlohu šesťdesiatpäť štvorcových metrov. Zaujal nás najmä tým, že je slnečný – doslova zaliaty slnkom, a že má balkón vo veľkosti desať štvorcových metrov. No aj tak nás tu čakala pomerne rozsiahla rekonštrukcia.
    Ako prebiehala rekonštrukcia?
    Rekonštrukciu bytu sme začali kuchyňou. Pôvodná miestnosť bola extrémne úzka, tak sme vybúrali priečku a prepojili ju s obývačkou. Otvor na dvere sme zamurovali a priestor využili na kuchynský kút s varným centrom. Posúvali sme aj vodoinštaláciu a dispozične menili situovanie drezu a odtokov. Starú plechovú linku sme vymenili za novú, v sivostriebornej farbe. Keďže sme vyznávačmi moderných technológií, v našej kuchyni nechýba elektrický dotykový sporák, kvalitný digestor, mikrovlnná rúra a iné praktické spotrebiče. V kuchyni sme vyčlenili aj malý priestor na barový pult, ktorý prepája otvorený priestor s obývacou izbou. Jedálenský stôl sme situovali do obývačky.
    A čo ďalšie miestnosti?
    Takmer v celom byte sme museli meniť a posúvať dvere. Zväčšovali sme WC a kúpeľňu na úkor chodby, ktorá sa aj tak nedala prakticky využiť. V celom byte sme prerábali elektroinštaláciu. Dlhé obdobie k nám chodievali na „brigády“ kolegovia z divadla aj rodina.
    Akým materiálom a farbám ste dali prednosť pri zariaďovaní?
    Máme radi teplé materiály, najmä masívne drevo. Teakovým nábytkom sme vybavili obývaciu izbu, ktorá je ladená v bielych, hnedých a zelených farbách. Celý otvorený priestor spolu s kuchyňou má približne šesť krát päť metrov a je hojne dekorovaný svietidlami. Veľkorozmerný chrómový luster pripomína vetvu stromu. Pri zariaďovaní spálne boli pre mňa osobne prioritou husto tkané závesy, aby ma skoro ráno nebudilo ostré slniečko, pretože väčšinou chodím z divadla neskoro v noci. Čo sa týka praktických otázok, zaujíma ma napríklad to, či posteľ disponuje kvalitným matracom, aby ma z neho nebolel chrbát. No zariaďovanie domácnosti vo všeobecnosti sa nieslo najmä pod taktovkou mojej manželky. Za dominantné farby do spálne zvolila bielu, bordovú a hnedú.
    Ako sa pripravujete na príchod nového člena rodiny?
    Na začiatku budeme mať postieľku v spálni. Čo sa týka detskej izby, keďže má rozmer iba 3 x 2,20 metra, steny sme vymaľovali na bielo, aby priestor vyznieval svetlo a vzdušne. Aby sme miestnosť opticky nezmenšovali, nechali sme vyrobiť rovnako v bielej farbe aj nábytok. Úložné priestory budeme riešiť aj vo výškových polohách, nad dverami.
    Aký je váš názor na estetiku prostredia v domácnosti?
    Mám rád esteticky zaujímavé prostredie. Umelecké predmety sú veci, ktoré si všimnem vždy, keď niekam prídem. Kreslenie som mal ako povinný predmet nielen na strednej škole umeleckého sklárstva, ale v detstve som chodil aj do ľudovej školy umenia. Pre mňa osobne sú okrem umeleckých solitérov esteticky zaujímavé aj zrkadlá v ozdobných masívnych rámoch, ktoré v byte preferujem. Nad barovým pultom máme originálne svietidlo v podobe tisíckvetého skla, ktoré sme si priviezli z najslávnejšieho sklárskeho ostrova Murano pri Benátkach. Dobrý citový vzťah s manželkou Aničkou máme aj k vlastným zarámovaným umeleckým fotografiám, ktoré nám zútulňujú domov. Od Fera Liptáka sme dostali krásny svadobný dar v podobe veľkoplošného obrazu – meter krát meter, ktorý máme v spálni.
    Aký štýl zariadenia je vám najbližší?
    Ako študent som bol na festivale vo Francúzsku, kde som spoznal miestnu bytovú architektúru, ktorá mi učarovala najmä v riešení podkrovných obytných priestorov. Zhodou okolností som v približne rovnakom období bol aj na festivale v Poľsku, kde sme po festivale ostali dovolenkovať. Desiati sme bývali v trojpodlažnom úžasnom, tiež podkrovnom byte, ktorý dýchal osobitou charizmou. Inklinujem skôr k veľkorysým bytovým priestorom a v zariaďovaní obľubujem retro štýl s jemne moderným poňatím. Keby som vlastnil byt s vysokými stropmi, rád by som zvolil tento variant vybavenia domácnosti. Ideálne so štýlovým retro nábytkom, s množstvom kvetmi a s veľkými čiernobielymi fotografiami.
    Aký je váš názor na kvety v domácnosti?
    Obľubujem izbové aj balkónové kvety v kvetináčoch, no mám rád tiež rezané kvety vo váze, ktoré sú pestrofarebné a priestoru dodajú úplne inú iskru sviežosti. Na balkóne pestujem citrusy, borovice, brečtan a divý vinič. V poslednom období sa veľmi rád venujem ihličnatým a listnatým bonsajom ako môjmu koníčku. Jeden z mojich najobľúbenejších bonsajov je mini javor. Najstarší bonsaj, ktorý mám, som dostal od manželky. Mám ho už mnoho rokov, no, žiaľ, sťahovaním a zmenou prostredia utrpel, tak sa ho teraz snažím prebrať k životu. Touto záľubou, pri ktorej môžem byť v podstate stále ticho, vyvažujem pracovné aktivity, kde, naopak, musím takmer stále hovoriť.
    Máte nesplnený sen ohľadom bývania?
    Ja som skromný. Ak hovoríme o snoch, tak potom je to kaštieľ a hrad. Letné dni by som trávil v kaštieli s veľkou záhradou a v zime by sa mi páčilo napríklad na hrade pri horách.
    smeterndy.sk
  • Roman Pomajbo

    Pomajbo o Dlouhom († 52): Hovorili, že žije len na pive!

    Aj slovenských hercov zasiahla správa o smrti Vladimíra Dlouhého. Roman Pomajbo má doteraz zimomriavky zo spomienok na spoločné nakrúcanie.

    Roman Pomajbo ná doteraz mrazivé spomienky na nakrúcanie s Vladimírou Dlouhým († 52).
    Roman Pomajbo(41) síce zažil nakrúcanie s ním len raz, no zo spomienok má zimomriavky doteraz. Marko Igonda (36) je síce z mladšej generácie, no s hercom spolupracoval prakticky celý život.
    Najťažšie to však znáša dlhoročný kolega a skoro rovesník Milan Kňažko (64), ktorý sa s ním stretol pri nakrúcaní filmu Domina ešte tento rok.
    Roman Pomajbo.Roman Pomajbo.Autor: anc Roman Pomajbo:
    „Odmalička som ho vnímal tak, že to je ten slávny herec z Arabely. Potom sme sa stretli osobne. Zo začiatku som na neho pozeral trošku cez prsty. Pretože už vtedy mal zdravotné problémy a kolegovia o ňom otvorene hovorili, že žije iba na pive a neje ani polievku! Ale keď som s ním stál pred kamerou, pochopil som, kto to je. Chytil ma za ruku a povedal: ,Tohle uděláš tak a já ti potom pomůžu!‘ Zabudol som na kamery, on ma do toho úplne vtiahol. Doteraz mi behá mráz po chrbte, keď si na to spomeniem. Bol to obrovský človek a všetci ho ako herca neskutočne rešpektovali.“