Miezga z Partičky druhé dieťa neplánoval, koľko ich bude mať?!

Stretli sme sa v divadelnom klube U chalaňa doma v priestoroch Divadla Astorka, kde sa nielen žúruje, ale vznikajú tu i nové nápady. A tých majú chalani, teda Marián Miezga s Lukášom Latinákom a Jurajom Kemkom, neúrekom. Ktovie, či sa dohodli aj na tom, že sa oženia. Prvý bol v septembri 2008 práve Marián Miezga, v tom istom mesiaci ho nasledoval Lukáš Latinák a na jeseň roku 2009 sa pridal Juraj Kemka. No a čo ten Robo Jakab? „Hustíme doňho a on je stále ešte zaťatý,“ smeje sa Marián Miezga. „Ale nie, toto my medzi sebou nerozoberáme.“

V januári počas dovolenky na Kanárskych ostrovoch oslávil Mariánov syn Filip prvé narodeniny. „Prišli sme do cukrárne, vypýtali sme si malú tortičku a povedali sme, že náš syn má dnes jeden rok. Tak nám to pripravili, a keďže malý ešte nevie sfúknuť sviečky, urobili sme to zaňho. Bolo to veľmi príjemné. A rodinnú oslavu sme mali nedávno aj na Slovensku. Ten rok tak rýchlo ubehol. Hovorí sa, že až na deťoch človek zistí, ako rýchlo plynie čas. A je to absolútna pravda.“ S otcovstvom vraj prišiel aj o niečo väčší pocit zodpovednosti.

„Nemyslím si, že ma to zmenilo, ale určite je v mojom podvedomí myšlienka, že ma doma niekto čaká, nejaký malý ‚chalaň‘, ktorý určite potrebuje tata. Keď sa ráno bláznime v posteli, je to super. Možno som naozaj o niečo zodpovednejší,“ priznáva. A možno bude od júla zodpovedný dvojnásobne, keďže jeho manželka Sabina je druhýkrát tehotná. Bábätko nejako extra neplánovali, nechávajú tomu voľný priebeh, podobne ako prípadnému príchodu ďalších potomkov. „Toto vôbec neriešim. Môže to dopadnúť tak, že budem Alibaba a budem mať štyridsať lúpežníkov.“

Pri manželkinom prvom pôrode nebol, keďže lekár sa rozhodol pre cisársky rez. A vraj to bola riadna rýchlovka! „Ledva som to stíhal, o pol deviatej mala ísť na sálu a ja som ešte päť minút pred tým trčal v zápche pod Kramármi, tak som niekde len tak buchol auto, utekal som hore a dal som jej pusu. Náš kamarát pôrodník prešiel okolo mňa, vypiskoval si a hovorí: O chvíľu uvidíš malého chalana. Odišiel a po jedenástich minútach mi sestrička povedala, aby som si prišiel utíšiť dieťa,“ spomína.

Na strednej škole laškoval s muzikou, s kamarátom dokonca založili kapelu: „Chodili sme skúšať k nemu do Petržalky, on mal automatického bubeníka, hral na gitare a ja som sa pokúšal na basgitare. Húkali sme do mikrofónu a bolo to úžasné, mali sme asi päť pesničiek a spravili sme aj koncert na lúke.“ Neskôr pribudla do „kapely“ speváčka, no to v nej Marián už nepôsobil. Účinkoval však ako hosť na jednom ich koncerte, kde sa zoznámil so saxofonistkou, ktorá ho zobrala na skúšku skupiny Para. „To bolo v roku 1997, vtedy zháňali speváka, tak som sa šiel pozrieť na skúšku a asi pol roka som s nimi fungoval.“

V tom čase už študoval herectvo a nepodarilo sa mu skĺbiť spev so školou. Mama ho v hereckej kariére podporovala, otec, keďže vyštudoval priemyslovku, bol za to, aby sa jeho syn radšej venoval nejakému remeslu. Keď treba niečo opraviť alebo navŕtať dieru do steny, to Marián zvláda. A keď potrebuje elektrikára, zavolá vyštudovanému Robovi Jakabovi. Či? „Od Roba by som si v živote ani žiarovku nedal vymeniť. On je elektrikár, ale doteraz vlastne nevie, čo doštudoval,“ tvrdí so smiechom.

zdroj: zivot.azet.sk