Herci

  • Roman Pomajbo

    Roman Pomajbo priznáva: Herecký chlebíček je veľmi ťažký

    2. 11. 2012 /
    Herec ROMAN POMAJBO (43) pláva vo vodách šoubiznisu už dlhší čas. Okrem hrania sa snaží tráviť čas so svojimi dvoma dcérami Vivien (2), Noemi (4) a s manželkou. V súčasnosti „porodil“ svoje tretie dieťa v podobe divadelného predstavenia Ocko. Ako však sám tvrdí, doba je o peniazoch, a preto sa musí riadne obracať.
    Slovenský herec sa svojho nového projektu nevie dočkať. V divadelnej hre Ocko bude v podstate hrať sám seba. Svoje reálne otcovstvo sa snaží vychutnávať. „Samotné etapy mojich dcér veľmi rýchlo utekajú, a tak sa snažím vnímať každý moment.“ Známy herec súdi, že na rolu otca sa veľmi tešil, aj keď za úsmevom sa skrýval strach. „Doslova som sa išiel po..ať od smiechu,“spomína s úsmevom na svoje otcovské etapy.

    Veľa vecí sa zmení

    Ako sám priznáva, založením rodiny sa veľa vecí zmenilo. „Predtým som si kúpil kávu pred predstavením, pivo po ňom a mal som po honorári. Odrazu to však nestačí a dnešná doba je dosť aj o peniazoch,“ priznáva. Herecký chlebíček je naozaj veľmi ťažký a nestály.
    „Viete, raz ste hore, raz ste dole. Sú to také obdobia. Keď som v televízii začínal, na Slovensku neboli žiadne komerčné televízie. Teraz však divákov pútajú rôzne reality šou a ich „celebrity“. Ide to podľa dopytu doby. Nie je však dôležité vyhrať nejakú súťaž a byť hore, ale sa tam udržať. Nároky sú čoraz väčšie, musíte zostať v kurze. Konkurencia je oveľa väčšia, ako keď bola iba jedna televízia. Dnes máte možnosť výberu,“ zhodnotil dnešnú situáciu.
    A keďže práve televízia hercom poskytuje najviac finančných prostriedkov, sám herec priznáva, že doba je ťažká a človek nemá často možnosť výberu. „Herec v tomto prípade musí byť flexibilný. Keby som aj mal byť všade, ak ma budú diváci chcieť vidieť, neprekáža mi to.“
    Tiež dodáva, že samotné televízie vyhľadávajú skôr extrém. „Čím väčší extrém, tým sa predpokladá, že to bude viac sledovanejšie. Žiaľ, komerčné televízie ponúkajú to, o čom si myslia, že bude komerčné. Preto je pre mňa táto doba trošku ťažšia.“

    Potrebuje uživiť rodinu

    Známy zabávač z SOS sa na rozdiel od svojich kolegov Petry Polnišovej (36) a Dana Dangla (37) načas vytratil z televíznych obrazoviek. Momentálne Roman Pomajbo rieši markizácku Partičku a účinkuje v ďalšom zábavnom projekte na JOJ -ke s názvom Haló.
    V zábavných programoch sa nachádza raz mesačne, a preto nemá problém účinkovať v dvoch konkurenčných televíziách. „Nemám s nimi žiadnu exkluzivitu, tak sa snažím prijímať projekty, ktoré uživia aj moju rodinu. Ak by však niekto prišiel s dobrou ponukou a televíznou exkluzivitou, nemám s tým problém,“ dodal.
    zdroj: pluska.sk
    Číst dále
  • Roman Pomajbo

    Roman Pomajbo: Ktorú ženu miluje najviac na svete?

    2. 11. 2012 /
    Slovenský herec Roman Pomajbo je šťastne ženatý a má dve malé dcérky. Ženy sú jeho hnacím motorom. Ktorú z nich však miluje najviac? Manželka to nie je!

    Roman Pomajbo má doma babinec. Okrem manželky má aj dve dcérky Vivien a Noemi.
    Autor: Peter Brenkus
    Ona – česká artdirektorka časopisu o bývaní, on – slovenský herec. Zaiskrilo to medzi nimi v Austrálii. Manželka Petra však nie je jediná žena v živote Romana Pomajba (42).Čo prezradil o tých ďalších?

    Stretli sme sa po vašej skúške v divadle. Čo ešte nacvičujete pred letnou prestávkou?

    V poslednej dobe som hral samých zúfalcov, dekadentných mužov, zbohatlíkov, tyranov a v tejto hre od Viliama Klimáčka Veľká kilovačka na Námestí Billa Gatesa konečne nebudem mafián. Hrajú tam samé ženy a ja, čo mi veľmi vyhovuje. (smiech) Začína sa to chatom, na ktorý sa prihlasujem ako jedna z nich, ale viac neprezradím.

    Vyhovuje vám, keď sa okolo vás motajú samé ženy?

    Milujem ženskú spoločnosť! Všetko čo robím, robím pre ženy, mám doma tri – zatiaľ. Ženy sú pre mňa hnacím motorom. Mám staršieho brata, takže sme boli na mamu traja chlapi. Teraz mám doma opačné garde a musím povedať, že je to naozaj iné. Predtým som netušil, koľko času sa dá stráviť tým, ako dievčatká riešia, ktoré šatôčky si oblečú. Ktovie, čo ma s dcérami Vivien a Noemi ešte čaká.

    Ktorá je žena vášho života?

    Určite je to moja mama. Nielen preto, že mi dala život, ale aj preto, že všetko s nami vždy prežívala. Maminku milujem najviac na svete a som rád, že mi stále dokáže povedať na rovinu, čo si myslí a usmerniť ma. Ona je taký nenápadný kompas môjho života. Keď som smutný, ona je smutnejšia, keď sa radujem, aj ona celá žiari.

    Ako vás vychovávala?

    Celkom prísne. Mama je najstaršia z piatich detí a keď niečo povedala, platilo to. Takže so starším bratom nám nebolo cudzie pomáhať jej v domácnosti: vysávať, prach utierať, riady umývať či piecť. Dnes jej naše ženy za to môžu ďakovať, nič nám nie je cudzie. Naša mama neriešila, či sa nám chce, alebo či máme čas. Chcela pomoc v domácnosti a dobré výsledky v škole. A my chytrí chlapci sme robili všetko pre to, aby sme to zvládali a nebolo doma peklo. Mama do teraz všetko doma riadi. Ale stále hovorím, že kým to riadi, je všetko v poriadku. Veď nebyť jej, ktovie kde by sme boli s bratom i otcom roztratení. Ona je absolútne všetko – psychológ, kuchárka, poradca i generál.

    Odchod z domu v štrnástich na internát vyzbrojí človeka do života. Ako ste si vtedy namiesto vlastnej postele a maminej kuchyne užívali internátny život?

    Na brnianskom internáte sme boli na izbe ôsmi. V druhom ročníku som sa stal vedúcim izby, pretože som dostal na izbu sedem bažantov. Zaviedol som určité pravidlá spolužitia, ktoré nám pomohli v pokoji prežiť až do ma turity. A internátna strava? Suchá ryža, mokré knedle! Kuchárky ma však mali rady, volali ma Hlaváček a vždy mi dali aj niečo na prilepšenie. Maminka mi vždy zabalila päťkorunové mlieko a štangľu salámy, ktorú som tajne jedol na medziposchodí, aby mi ju nikto nezávidel. Najhoršie boli nedele. Keď všetci oddychovali po nedeľnom obede pred televízorom, užívali si kávičku, koláč, ja som musel ísť na vlak. Pamätám si, že v deň sedemnástich narodenín som sedel v tom kupé, pozeral na spolucestujúcich a myslel som si – Veď z týchto ľudí nikto nevie, že ja mám dnes úžasných sedemnásť! Toto sú narodeniny?! (smiech) Strašne som to prežíval. Boli to veselé čas.

    Bolo takto veselo aj v Austrálii, kam ste sa pred jedenástimi rokmi vybrali?

    Najlepšia skúsenosť môjho života! Odišiel som odtiaľto preč, lebo som už nevedel, čo so sebou a potreboval som zmeniť priestor. Austrália ma očarila aj napriek tomu, že som tam robil kadečo. Od stavbára, záhradníka až po pomocnú silu v kuchyni. Keď som napríklad trčal v diere na brehu oceánu, lebo som kopal priestor na bazén, zahľadel som sa na palmy, videl som jachtu v pozadí a hovoril som si – Prečo som ja teraz tu v diere v montérkach a nie tam na luxusnej jachte so šiestimi ženami? (smiech). Zamýšľal som sa nad životom, či robím niečo zle. Začal som si viac vážiť veci. Táto austrálska skúsenosť ma napravila z rozmaznanosti.

    Naspäť ste prišli nielen bohatší o skúsenosti, ale priniesli ste si aj dnes už manželku Petru. Čím vás dostala?

    Lebo mi jediná rozumela – hovorila česky. (smiech) Zoznámili sme sa na československej barbecue, kde som prišiel vo flanelovej košeli. Čiže som ju najskôr šokoval svojím zovňajškom a potom správaním. A mňa ona šokovala, že bola šokovaná. Osud to zariadil tak, aby sme ostali sami, začali sme sa rozprávať a odrazu sme našli plno spoločných tém. Na začiatku sme boli super kamaráti. Je úžasné, že som si našiel partnerku, ktorá bola a stále je aj mojím najlepším kamarátom. A tým, že Petra tam už bola rok predo mnou, veľa vecí mi to zjednodušilo. Začala mi pomáhať, starať sa o mňa a umožním jej to robiť až do smrti.

    Čo bola najväčšia skúška vášho vzťahu?

    Keď sme cestovali dva mesiace po Novom Zélande. Boli sme spolu 24 hodín a žili sme v aute. Vtedy človeku vyrozprávate celý svoj život. Všetky výnimočné zážitky v tejto fantastickej krajine sme prežívali spoločne. Jasné, že vtedy človeka aj trikrát z auta vyložíte, ale zas štyri razy naložíte a pokračujete. Tieto zážitky nás doteraz spájajú. No a samozrejme, že už nie len to, ale aj naše deti a zodpovednosť za ne.

    Ste vzorne zodpovedná hlava rodiny za babinec, ktorý máte doma?

    Áno, dokonca som až veľmi zodpovedný. Odmalička som bol taký. Už keď som si pred rokmi kupoval prvé auto a rodina bola v nedohľadne, myslel som na to, že nemôžem mať trojdverové, ale päťdverové, aby sa tam aj deti zmestili. Myslím si, že ma toto šťastie stretlo v správnom čase a veku.

    3 NAJ Romana Pomajba

    Najobľúbenejší celorodinný relax: Výlety
    Najviac túži navštíviť: Ameriku
    Najlepšia rada na udržanie vzťahu: Mať spoločné zážitky aj bez detí
    zdroj: lesk.sk
    Číst dále
  • Petra Polnišová

    Petra Polnišová: Je roztržitá

    1. 11. 2012 /
    Populárna bacuľka Petra Polnišová má údajne jednu vlastnosť, ktorú jej moderátorský exkolega z Filipín Janko Kroner nazval „milá roztržitosť“.
    „Petra má problém usporiadať si veci a je schopná vrátiť sa aj stokrát po jednu,“ tvrdí sympatický herec, podľa ktorého Petre v kabelke stále niečo chýba a na nakrúcanie Celebrity Campu chodila vždy medzi poslednými, pretože si ustavične niečo zabudla.
    Aj samotná Petra priznáva, že jej život je veľmi hektický a niekedy je toho na ňu až príliš. Ešte šťastie, že si momentálne môže vychutnať dvojmesačné divadelné prázdniny, počas ktorých si od vysokého pracovného tempa aspoň na chvíľu oddýchne.
    zdroj: aktualne.atlas.sk
    Číst dále
  • Hosté

    Monika Hilmerová – info

    29. 10. 2012 /
    Monika Hilmerová (* 7. října 1974, Bratislava, Československo) je slovenská herečka. Na Slovensku je známá ze seriálu Ordinácia v ružovej záhrade jako lékařka pediatrie MUDr. Laura Havranová.
    Monika Hilmerová se narodila 7. října 1974 v Bratislavě. Vystudovala VŠMU. Poprvé se na plátnech kin objevila o deset let později, v roce 1985 v dramatickém filmu Petera Solana O sláve a tráve. Poté se věnovala několik let práci pro televizi, kdy v STH natočila několik televizních filmů (např. Čierna ovca, Ženský vtip, V zajatí lásky, Svetlo, Prstene pre dámu).

    Přelomový byl pro herečku rok 2000. Nejdříve se totiž objevila v celovečerním filmu Oběti a vrazi režisérky Andrey Sedláčkové a v témže roce excelovala ve snímku Milana Cieslara Der Lebensborn – Pramen života. Film vypráví silný a strhující příběh české dívky Grétky Weisserové a odkrývá skrytou tvář zrůdného programu Lebensborn, kterým chtěl druhý muž Třetí říše H. Himmler zajistit Vůdci dokonalé, rasově čisté potomky. Vybrané dívky procházejí nacistickou převýchovou a o Valpuržině noci mají plánovaně otěhotnět s vybranými esesáky. Grétka se snaží vzepřít svému osudu a po příjezdu do sanatoria na břehu velkého jezera se zamiluje do židovského chlapce Lea, syna bývalého majitele, který se zde skrývá.

    Rok 2002 přinesl Hilmerové příležitost zahrát si v italsko-švýcarském koprodukčním snímku Brucio nel vento a o rok později americkém dramatu Bloodlines. Tento rok se herečka objeví v seriálu Světla pasáže, který bude vysílat TV Nova. Zde si Hilmerová zahraje roli jedné ze dvou právniček, kolem nichž se točí celý děj. Kromě toho by se měla objevit v koprodukčním filmu Suplent v hlavní roli s Ivanem Trojanem a také ve snímku Bathory Juraje Jakubiska, který má jeden z největších rozpočtů novodobé české kinematografie. Navíc ještě hraje ve slovenském Národním divadle.

    Monika Hilmerová se narodila 7. října 1974 v Bratislavě. Vystudovala VŠMU. Poprvé se na plátnech kin objevila o deset let později, v roce 1985 v dramatickém filmu Petera Solana O sláve a tráve. Poté se věnovala několik let práci pro televizi, kdy v STH natočila několik televizních filmů (např. Čierna ovca, Ženský vtip, V zajatí lásky, Svetlo, Prstene pre dámu).

    Přelomový byl pro herečku rok 2000. Nejdříve se totiž objevila v celovečerním filmu Oběti a vrazi režisérky Andrey Sedláčkové a v témže roce excelovala ve snímku Milana Cieslara Der Lebensborn – Pramen života. Film vypráví silný a strhující příběh české dívky Grétky Weisserové a odkrývá skrytou tvář zrůdného programu Lebensborn, kterým chtěl druhý muž Třetí říše H. Himmler zajistit Vůdci dokonalé, rasově čisté potomky. Vybrané dívky procházejí nacistickou převýchovou a o Valpuržině noci mají plánovaně otěhotnět s vybranými esesáky. Grétka se snaží vzepřít svému osudu a po příjezdu do sanatoria na břehu velkého jezera se zamiluje do židovského chlapce Lea, syna bývalého majitele, který se zde skrývá.

    Rok 2002 přinesl Hilmerové příležitost zahrát si v italsko-švýcarském koprodukčním snímku Brucio nel vento a o rok později americkém dramatu Bloodlines. Tento rok se herečka objeví v seriálu Světla pasáže, který bude vysílat TV Nova. Zde si Hilmerová zahraje roli jedné ze dvou právniček, kolem nichž se točí celý děj. Kromě toho by se měla objevit v koprodukčním filmu Suplent v hlavní roli s Ivanem Trojanem a také ve snímku Bathory Juraje Jakubiska, který má jeden z největších rozpočtů novodobé české kinematografie. Navíc ještě hraje ve slovenském Národním divadle.

    Filmografie
    Číst dále
  • Lukáš Latinák

    Lukáš Latinák: Z dobrých ingrediencií

    25. 10. 2012 /
    To ako vyjadruje spokojnosť s najvýhodnejším paušálom modelka alebo detektív, už viete. A viete ako vyjadruje spokojnosť ten, ktorý sa teší na Vianoce, alebo ktorému je teplo, aj keď teplota vzduchu sa blíži k nule? Zábavne. Teda, ak v tom má prsty Lukáš Latinák. Improvizácia je tomuto 33-ročnému hercovi vlastná, venuje sa jej v Partičke aj v reklamných spotoch od Orangeu. Najnovšie časti vianočnej kampane v hlavnej úlohe s Lukášom Latinákom opäť sľubujú množstvo zábavy. Viac o ňom, jeho vzťahu ku kolegom či k práci si prečítate v rozhovore.
    Aj v reklamných spotoch od Orangeu sa prezentujete ako Partička. Táto improvizačná šou je na Slovensku stále populárnejšia. Kto vôbec prišiel s nápadom reláciu zrealizovať? Ako ste sa k nej dostali vy?
    Myšlienku dostať improvizačný formát na obrazovku priniesol Dano Dangl, a keďže potreboval štvoricu nejakým spôsobom obsadiť (lebo istá bola na začiatku iba Petra), zavolal mne. Zrejme aj preto, že vedel, že u nás v divadle Astorka Korzo ’90 už niečo podobné máme. Projekt Nepripravení bežal v Astorke v dobe, keď nás Dano oslovil už asi štyri roky a je založený na trochu inom principe, ale ten základ − príjemne strávený čas okorenený humorom – je v podstate ten istý. Zhoda by sa našla aj v menách, keď spomeniem Jakaba, Kemku, Miezgu, Patrika Minára a mňa.

    Čakali ste taký úspech, aký Partička dosiahla?
    Dúfal som, že to dobre dopadne. Veď z dobrých ingrediencií by nemalo byť zlé jedlo, ale záleží aj na tom, ako sa všetko pripraví, dochutí, či sa to pekne naservíruje a tak ďalej. Hlavne, aby boli spokojní konzumenti! Popravde, možno až takúto spokojnosť som nečakal.

    Je improvizácia vrodený talent alebo ju musíte trénovať a učiť sa?
    Neviem. Asi aj jedno, aj druhé, ale hneď sa dá rozoznať či je to dobré.

    Režisér Dano Dangl je tiež herec. Má to nejaký vplyv na vašu spoluprácu?
    Spoznali sme sa na škole, dokonca ja s Majom sme si u starších kolegov aj zahrali, ale nejaké iné spojenie nenastalo. Pre mňa Dano už dávno nie je herec v pravom zmysle slova. Veď ako by to popri písaní scenárov, strihaní programov, režírovaní, produkovaní, moderovaní a otcovstve stíhal, však? Ale keď je čas a chuť, neodolá, to je normálne. A či to má vplyv? Áno. Rýchlejšie sa zhodneme! (smiech)

    Ktoré z jednotlivých úloh v Partičke sú vám najbližšie? A je naopak nejaká, ktorú nemáte radi a z relácie by ste ju najradšej vynechali?
    Bližšie úlohy sú mi určite tie hrané a menej mi sedia skôr tie „spevoidné“. Napríklad Otázku mám rád, aj keď mi nejde.

    Už aj názov napovedá, že Partička je tímová práca. Aké sú vaše vzťahy v zákulisí? Ste kamarátmi aj mimo kamier?
    Či som kamarát s Kemkom, Miezgom a Jakabom snáď nejako podrobne vysvetľovať nemusím, keďže sme v r. 1995 spolu začali študovať VŠMU a aj sme ju po pár pekných rokoch spolu ukončili. A to bol ešte pred nami spoločný rok v armádnom umeleckom súbore a až potom sme skončili v divadle a nejakým zázrakom opäť spolu. Takže moja odpoveď znie: Nie, nepoznám týchto pánov! Nemám s nimi nič spoločné, ani neviem naspamäť ich telefónne čísla, ani ich adresy, ani nie som s nimi v kontakte, neznášam ich a neteším sa na nich! Fuj! Pomaly sa to začína týkať aj Polnišovej! Bŕŕŕ… Nepríjemná osoba. Ostatní sa znesú tiež, len keď musia. (smiech)

    Nechytá vás ponorková choroba?
    Mňa nie a ostatní nemajú čas.

    Ste členom divadla Astorka, ale objavujete sa aj v seriáloch na televíznych obrazovkách. Ktorá rola vám vyhovuje viac? Divadlo alebo televízia?
    Nie som si istý či sa to dá úplne porovnať. Ťažko sa porovnáva už len účinkovanie v rôznych divadlách, dokonca aj medzi divadelnými inscenáciami sú rozdiely a porovnávať to so seriálmi alebo dokonca fi lmom? OK. Film je top! Seriály sú iná kategória a aj medzi nimi sú veľké rozdiely v kvalite. Baví ma aj to, aj to, každé svojím spôsobom, a tým viac, čím viac ľudí tej istej krvnej skupiny sa zíde.

    Nakrúcanie trvá mnohokrát do noci. Dá sa popritom zvládať osobný život?
    Dá. Asi hej. Myslím. Dúfam… alebo sa spýtam ženy.

    Od vášho spoločného absolventského predstavenia na VŠMU ubehlo už 12 rokov. Považujete tento čas za využitý podľa predstáv? O čom ste snívali, keď ste končili školu?
    1. Áno. 2. O divadle, logicky.

    Na škole s vami musela byť zábava. Máte po ruke nejakú vtipnú historku?
    Mám. Ha-ha!

    Rozosmievate v televízii iných ľudí. Čo rozosmeje vás?
    Hocičo, najmä absurdita života a historky iných ľudí, keď ich vedia správne podať.

    Kde sa vidíte v najbližšej budúcnosti?
    V aute.

    zdroj: orange.sk
    Číst dále
  • Petra Polnišová

    Petra Polnišová po návrate domov: Už nakrúca

    20. 10. 2012 /
    Herečka Petra Polnišová sa pred pár dňami po viac ako štyroch mesiacoch vrátila z Francúzska. Poznáme dôvod jej cesty do Bratislavy!
    PETRA : Pricestovala len pred pár dňami a už aj nakrúcala.
    Keď Petra odchádzala do zahraničia za francúzskym partnerom Matthieuom Darrasom zverila sa, že nepozná presný dátum návratu. Zdá sa však, že srdce ju ťahalo ku kolegom a dobrým priateľom z televíznej Partičky.
    „Zatiaľ nakrúcala jeden diel, ide o to, aby sa jej deti cítili dobre,“ prezradil nám Petrin šéf zo šou Dano Dangl s tým, že počas nakrúcania boli s ňou obe deti. Mladší syn Felix aj starší Simon.
    Číst dále
  • Petra Polnišová

    Francúzska „maman“: Petra Polnišová na prechádzke s ratolesťami

    20. 10. 2012 /
    Herečka Petra Polnišová strávila niekoľko mesiacov vo Francúzku a porodila tam partnerovi Matthieuovi Darrasovi druhého syna Felixa. Denník Plus JEDEN DEŇ zastihol usmiatu herečku po návrate domov na prechádzke bratislavským Starým Mestom.
    15.50 h Bratislava, 18. 10. 2012 – Usmiata: Materstvo Petre pristane.
    Petre a jej deťom robila spoločnosť mama s kamarátkou a malým chlapcom. Polnišovej starší syn sa viezol na detskej kolobežke, herečka zasa niesla iba niekoľkotýždňový poklad – syna Felixa.
    Aj keby sa na prvý pohľad mohlo zdať, že mesiace vo Francúzsku Petru neovplyvnili, opak je pravdou. Kočík, v ktorom vozila prvorodeného syna, totiž vymenila za praktickú materskú šatku. Tá je v krajine módy horúcim trendom už niekoľko rokov.

    Ostražitá

    Pätica sa prechádzala historickým centrom Bratislavy. „Na prechádzky chodievame každý deň, väčšinou poobede,“ tvrdí Petra, ktorá bola aj napriek tomu, že išla s deťmi po pokojnej ulici, ostražitá.
    Keď sa so synmi blížila ku križovatke, zastala na okraji chodníka a dobre sa poobzerala navôkol, či neprichádza auto. Simonovu kolobežku pevne chytila a až potom vkročila na priechod.
    „Vrátila som sa na Slovensko preto, lebo som tu doma. Keďže môj druh je Francúz, krajiny striedame. Nevrátila som sa kvôli práci, pre mňa je televízna relácia Partička skôr zábavou. Nakrúcanie trvá maximálne hodinu a pol,“ prezradila pre denník Plus JEDEN DEŇ Petra.
    zdroj: pluska.sk a facebook.com
    Číst dále