Kde sa práve Petra Polnišovánachádza, to vie s úplnou istotou povedať len ona sama. Nejasné správy majú aj jej kolegovia z brandže a dobrí priatelia Daniel Dangl či Roman Pomajbo. Ak sa na herečku opýtate na oddelení PR v televízii, ktorá ju dlhé roky zamestnávala, iba bezmocne pokrčia ramenami. Nikto nič nevie.

Známa komička sa totiž dobrovoľne a bez jediného slova stiahla na niekoľko týždňov do úzadia, odkiaľ o sebe nepodáva žiadne informácie. Návrat do šoubiznisu si vraj naplánovala až na slávnostný večer odovzdávania cien OTO. Dôkladne premyslená taktika alebo za tajnosťami stojí niečo vážnejšie?

NEUSTÁLE NA CESTÁCH
„Momentálne som v zahraničí, pretože sa potrebujem zregenerovať. Minimálne mesiac chcem mať od všetkého pokoj,“odpísala nám Polnišová na esemesku po viac než 24 hodinách. Predpokladá sa, že čas trávi vo Francúzsku, možno v Anglicku, tieto dohady však Petra nepotvrdila. Do cudziny prvýkrát odišla krátko po rozvode. Keď byt na Budovateľskej ulici v Bratislave definitívne opustil jej exmanžel, zbalila si kufre aj ona. Letenku si údajne kúpila do krajiny galského kohúta.

Za výletom však vraj netreba hľadať žiaden únik (i keď samotná herečka priznala, že zmena vzduchu jej po náročnom období iba prospeje), ale oveľa pragmatickejšie dôvody. Obdobie, keď po skončení relácie S.O.S už nemá toľko roboty, jednoducho využila na oddych a ešte aj na štúdium jazyka. Okrem toho vraj v zahraničí čerpá energiu na ďalšie projekty a hľadá inšpirácie na písanie scenárov. Hovorí sa, že po návrate plánuje spolu s Danielom Danglom rozbehnúť nový projekt. To sú však všetko veci, ktoré platili tesne po rozvode.

Niektorí ľudia z jej okolia dokonca ani nestihli postrehnúť, že je Petra mimo Slovenska. Známa herečka sa totiž od prvej avizovanej cesty niekoľkokrát ukázala doma, keďže ju sem ťahajú predstavenia v divadlách L+S a GuNaGu. Podľa všetkého teda neustále pendluje medzi Slovenskom a Francúzskom, prípadne inou zahraničnou krajinou, a to je celkom nákladný životný štýl.

Ktovie teda, či herečka ochotne vráža eurá do leteniek iba pre jazykový kurz a iné ovzdušie, alebo za jej častými letmi stojí iná motivácia, tak ako sa šušká v hereckých kruhoch… Áno, narážame na utajovaného milenca…

DO POSLEDNEJ CHVÍLE
Či sa šíriace klebety zhodujú s realitou, to sa zrejme tak skoro nedozvieme. Polnišová je totiž veľmi šikovná tajnostkárka. Stačí sa pozrieť na jej manželstvo s architektom Jaroslavom Takáčom (35). Za celé triapolročné obdobie na verejnosť neprenikla ani len správička o kríze. Dokonca ani Polnišovej svokrovci netušili, čo sa medzi ich synom a nevestou vlastne deje.

Petra s pravdou vyrukovala, až keď na súde ležala žiadosť o rozvod. Oficiálny dôvod krachu? Zaneprázdnenosť obidvoch partnerov. Súd sa nemal prečo naťahovať, keďže manželstvo bolo bezdetné. Tri a pol roka odrazu po desiatich minútach odišlo do minulosti.

Polnišová si nechala svoj byt na Budovateľskej, v ktorom s manželom donedávna bývala, a Tkáč si zase nechal svoj starý byt v Ružinove, v ktorom obaja bývali predtým. Jediný problém nastal okolo modernej novostavby v bratislavskej Vrakuni.

Luxusnú vilu v blízkom susedstve s manželmi Flašíkovcami a s Evitou Urbaníkovou v hodnote 10 miliónov korún (približne 332 000 eur) totiž stavali ešte spolu s dvoma kamarátmi. Bývalým manželom teda patrí iba jedna polovica budovy, ktorá sa ťažko predáva.

LEN ŽIADNE KLEBETY
Okrem prepieraného rozvodu sa už ďalej bulvár v súkromí vyštudovanej bábkoherečky nikdy veľmi nerýpal. Petra si to vysvetľuje po svojom. Ako raz prezradila médiám, klebety sa šíria najmä z rôznych spoločenských akcií, kde sa zabávajú známi ľudia. A tam sa ona objavuje len veľmi zriedkavo.

Vie sa len toľko, že nenávidí posilňovne, že schudla kvôli diéte, ktorú musela držať zo zdravotných dôvodov (problémy so štítnou žľazou), že má vlastnú punkovú kapelu, že je držiteľkou ocenenia OTO a patrí jej aj ocenenie Talent roka a ešte aj to, že sa kamaráti s Adelou Banášovou…

Petra naposledy médiám prezradila, že sa po skúsenosti s manželským zväzkom nechce vrhať do ďalšieho vzťahu a že sa po niekoľkých rokoch na televíznej obrazovke chce aspoň na chvíľu stiahnuť, aby sa divákom neprejedla. Uvidíme teda, aké novinky si na nás za ten čas nachystala. OTO 2009 a s ním avizovaný čas návratu Petry Polnišovej do slovenského šoubiznisu sa totiž nezadržateľne blíži…

Keď vyšlo na povrch, že Petra má nový vzťah s Francúzom, všetkých zaujímalo, ako ho spoznala. Všetko sa zbehlo v Paríži, kam chodila pravidelne študovať francúzštinu. Tam stretla o štyri roky mladšieho sympaťáka. Láska na diaľku býva zradná, a preto sa snažila čo najviac času stráviť s ním. Cestovala do Francúzska vždy, keď to bolo možné. Vďaka novej láske sa tak zároveň ďalej zdokonaľovala v jeho rodnom jazyku.

Do krajiny galského kohúta sa pred prílišnou medializáciou na Slovensku utiekajú aj teraz „Do začiatku septembra sa nevrátim na Slovensko,“ prezradila nám krátko pred odchodom. Prekážkou v tomto prípade nie je ani práca. Matthieu, ktorý je umeleckým riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (MFF), veci okolo festivalu vybavuje na diaľku.

Zahraničných hostí bude na podujatie pozývať na podobných akciách za hranicami. Na Slovensku byť nepotrebuje. Ako exkluzívny partner festivalu vám však STAR bude po celý čas prinášať aktuálne informácie z prvej ruky. „Aj pred tým som bola viac v zahraničí ako na Slovensku a nikto to neriešil. A zrazu je to všetkým čudné,“ zamýšľa sa herečka, ktorú pozornosť médií trápi najmä kvôli Matthieuovi. Nie je na ňu zvyknutý. „Ja ho pre kauzu, čo bude trvať dva dni, nebudem do ničoho tlačiť,“zaujala jasný postoj proti naliehaniu médií, aby ho oficiálneukázala.

ŠTVANICA NA MUŽA PO JEJ BOKU
To, že je zamilovaná, Petra priznala pre STAR už pekných pár týždňov dozadu. V tom čase bol jej vzťah v počiatkoch a nechcela sa veľmi vyjadrovať. „Sú to krehké veci. Všetko je to vlastne ešte v štádiu vývoja,“ odmietala prezradiť detaily o novej láske. Pol roka po rozvode trojročného manželstva s architektom Jaroslavom Takáčom však bolo jasné, že je opäť zamilovaná. Už vtedy sme vedeli, že ide o cudzinca, no ešte ho úzkostlivo tajila aj pred svojím okolím.

Dnes je všetko inak. Svojho vyvoleného prestavila už aj svojim kamarátom a známym a vzala ho na súkromnú párty po fináleLet´sDance, kde sú perila s Jurajom Mokrým. Situáciu využili bulvárne médiá a rozbehla sa doslova štvanica na mladý pár. „Som z toho, čo čítam, rozháraná, v každom prípade ma mrzí, že sa z toho stáva akási senzácia,“ rozčarovane hovorí Petra, ktorú dráždia najmä jej vymyslené výroky v niektorých periodikách. „Naháňačka len preto, že si chcem chrániť súkromie a o svojom partnerovi nemienim hovoriť, ma mrzí. A titulky typu Ulovila zajačika a celá tá šuškanda ešte viac,“ dodáva smutne. Petru najviac rozčúlili tvrdenia o tom, že jej Matthieu bude vybavovať filmové úlohy. „Odtiaľ potiaľ! Veď to je absurdné!“ rozhorčene dodala.

LET´S DANCE ICH TAKMER ROZDELILO
Keď sa začala tanečná súťaž, Petra musela tvrdo trénovať a nemohla si dovoliť ostať vo Francúzsku. „Jediná nevýhoda Let´s Dance bola prílišná medializácia. Ja nie som typ, ktorý by sa pýtal na titulky a prekáža mi to,“ zhrnula úskalia slávy Petra. „Začali sa písať veci, ktoré neboli pravda a do toho mi padol frajer,“ povzdychla si herečka, no v tóne jej hlasu bolo cítiť radosť z nového vzťahu. Pozitívnu zmenu si už dávnejšie všimli aj jej taneční kolegovia. „Je šťastnejšia ako pred tým a určite aj vďaka tancu,“zneli slová z úst Tomáša Surovca pred mesiacom.

Dnes už vieme, že to bolo hlavne kvôli novej láske. „Je mi ľúto, že vám nemôžem viac… Viete, nechcem o vzťahu, nechcem dopadnúť zle,“ zasekla sa Petra napokon. A jej obavy o vzťah naznačujú, že aj rozpadu manželstva s Jaroslavom mohol dopomôcť obrovský záujem o jej osobu.

Tlak médií sa ešte znásobil, keď minulý rok získala v ankete OTO najvyšší počet hlasov a titul absolútny OTO. „Vy to napíšete a iní to posunú do úplne iného kontextu,“ načrtla svoje sklamanie z článkov, ktoré vyšli na tému jej vzťahu v poslednom čase. „V tých článkoch to vyzeralo, akoby som sa srdečne vyjadrovala čo a ako a pritom som nepovedala nič,“ rozčúlene dodáva Petra.

Herečka si uvedomuje, že je verejne známa osoba, ale nemieni zapredať svoje súkromie. „Čo robím na obrazovke je jedna vec a čo v súkromí druhá. Bola by som rada, keby to zostalo pochopené,“ dodáva. „Keď o mne píšu, že som tučná, prosím. Ale nech mi nerýpu do vzťahu,“ rozhorčene pokračovala. „Momentálne je to môj posledný rozhovor, v ktorom sa vôbec k tejto téme vyjadrujem,“ uzavrela rozhovor na tému Matthieu Darras.

UKRÝVANIE PRED NOVINÁRMI
Keďže má Matthieu na Slovensku okrem partnerky momentálne aj prácu, v okolí páru vznikali úvahy o tom, že by dočasne mohli ostať žiť na Slovensku. Mediálna štvanica napokon spôsobila, že unikli do Paríža. Programový riaditeľ MFF Bratislava si minulý týždeň prebral od firmy notebook, aby mohol pracovať na diaľku. Neprišiel však s Petrou.

Kvôli novinárom sa na verejnosti s ňou neobjavuje. Po jeho boku stále iná tmavovláska. Keby ste čakali, že Petre na Slovensku zahýba, musíme vás vyviesť z omylu. Spolu s ním prišla totiž riaditeľka košickej sekcie festivalu Zora Jaurová. Má pod palcom projekt Európske mesto kultúry 2013, kde práve Košice získali prvenstvo. Matthieu sa však na tému jeho vzťahu s nami baviť nechcel. „On nie je zvyknutý sa vyjadrovať o súkromí pre médiá,“ zdôvodnila Petra.

Po romantickom lete vo Francúzsku sa herečka Petra Polnišová vrátila opäť na Slovensko a pustila sa do nových projektov. Porozprávala nám o tom, ako sa jej páčilo v Paríži, kedy sa tam plánuje vrátiť, a ako sa jej žije v dvoch svetoch.

Naučili ste sa po francúzsky tak dobre, ako ste plánovali?
Po francúzsky sa nedá podľa mňa za jeden pobyt naučiť. Niečo som sa naučila, ale ešte to nie je to, čo by som chcela, aby som vedela. Makám na tom.

A čo Francúzi? Neviem, či ste čítali knihu od Stephena Clarka A Year in the merde? On ich tam opisuje ako večne štrajkujúcich a neporiadnych…
Ja to neberiem tak globálne. Každý národ má svoje špecifiká. Sú to veľmi príjemní ľudia, no uzavretejší. Trošku im trvá, kým sa otvoria. Mne to však vôbec neprekáža a sú podľa mňa veľmi podobní ako Slováci či Taliani. V Paríži je však aj veľa cudzincov, veľa národností. Páči sa mi, že je to také farebné mesto.

Inšpirovali ste sa aj francúzskym štýlom v obliekaní? Boli ste sa pozrieť aj na parížskej Champs Elysées?
Samozrejme. Musím povedať, že hlavne v Paríži sa mi páči, ako sa Francúzky obliekajú. Je tam sloboda, a tá móda je taká, že si dajú na seba čokoľvek a majú štýl. Bola som fascinovaná. Je tam veľmi veľa prehliadok, v obchodoch je veľký výber a každý si nájde svoj štýl. Keď som bola inde, tak sa mi zdalo, že všetci chodia rovnako. Ale Francúzi kašlú na nejaké trendy. Ja nie som síce typický „nakupovač“, ale na pár kúskov, ktoré som si priniesla, som pyšná. Doniesla som si hlavne strihovo zaujímavé šaty.

Po skončení Let´s Dance ste plánovali ďalej tancovať a myslím, že ste sa chceli venovať tanečnému aerobiku…
Určite áno. Tanec ma veľmi očaril. Cez leto som lietala kade-tade, ale už som sa dohodla s jedným tanečníkom, volá sa Miňo. Asi nebudem pokračovať v tancoch, na ktoré treba partnera. Dohodla som sa aj s kamarátkami a uvidíme, ako nám to časovo vyjde.

Viem, že ste mali problémy so štítnou žľazou. Ako ste na tom? Prospel vám letný pobyt na francúzskom vidieku?
Na vidieku som nebola dlho. Iba tak týždeň, väčšinu času sme trávili v Paríži. Svoje zdravotné problémy som intenzívne riešila už pred odchodom do Francúzska. Prestala som úplne pracovať takmer na trištvrte roka, len som dohrávala predstavenia v divadle. Nikomu som ani nechýbala a vôbec mi to neprekážalo. Som rada, lebo som sa dala do poriadku. Poslúchla som svoje telo a povedala som si: O. k., teraz prestávam a treba si oddýchnuť. A urobila som dobre.

Boli ste sa pozrieť aj na pobreží? V Nice či Cannes napríklad na filmovom festivale?
To nie. Po festivaloch nie. Čas som trávila hlavne v Paríži alebo sme niekam vybehli. Vo Francúzsku je veľmi veľa pekných vecí a nestačí na to jedno leto. Krásny je Lyon a celé Burgunsko: pivničky, ochutnávky vína. A to ich divadlo, ktoré bolo zrekonštruované zo starého s novým dizajnom. Je to dokonalý súzvuk. Herci z nášho Národného by im určite závideli takú nádhernú budovu.

Kdesi som čítala, že ste sa počas prvých pobytov pozerali z okna priamo na Eiffelovu vežu. V ktorej štvrti ste bývali?
Ale nie. Smiech. Ja som mala rada štvrť Marais. Sú tam krásne zákutia a veľa takých malých chutných obchodíkov, kde nájdete veci od výmyslu sveta. Pri Eiffelovej veži som bola, ale ona je dosť ďaleko od centra.

Potrebujete teda okolo seba ruch veľkomesta?
Práveže nie, hoci práve Paríž nie je veľmi pokojné mesto. Tam sa stále na ulici niečo deje.

Máte za sebou premiéru improvizačného predstavenia Partička. Tešili ste sa naň, splnilo vaše očakávania?
Moje očakávania splnilo, ba dokonca ich prevýšilo. Uvidíme, čo to urobí v televíznej podobe. Tá divadelná atmosféra sa veľmi ťažko prenáša na obrazovku. Ale voľba ľudí, ktorí sa tu stretli, je vynikajúca. Mne sa s chalanmi veľmi dobre hrá. Lukáš Latinák, Majo Miezga, Robo Jakab, Juraj Kemka, Roman Pomajbo – veľmi sme spolu nehrali a napriek tomu môžem za seba povedať, že sme si sadli Po prvom predstavení, ešte mimo televíznej obrazovky, mi veľa ľudí vravelo, že nie je možné, že sme nevedeli tému dopredu. Stretli sme sa tu takí „sadomasochisti“, že to ani nechceme vedieť. Jednoducho, len čo človek vie tému dopredu, môže ho to paradoxne ešte zabrzdiť. Takže, pozývam všetkým k obrazovkám 4. októbra hneď po SuperStar a uvidíme, ako dopadneme.

Aké projekty chystáte ešte v tejto sezóne? Začali ste účinkovať v Ordinácii… A okrem toho?
Začala som skúšať predstavenie Herodes a Herodias v SND s Romanom Polákom, takže som dosť vyťažená a úplne mi to stačí. Keďže som mala kedysi zdravotné problémy, povedala som si, už nikdy viac nebudem robiť viac ako vládzem. Nechcem to siliť. Je pravda, že som trochu zlenivela, ale som spokojná a aj tak je toho dosť.

A čo cestovanie?
Teraz som tu. Necestujem.

Viem, že rada chodíte na rôzne charitatívne akcie a zabávate deti… Vlastné neplánujete?
Jaj, to je ale otázka (smiech). Určite, jasné, že chcem. Ale na to treba splniť veľmi veľa atribútov. Ale dúfam, že sa pomaly naplnia. Ak to chcete vedieť, tak teraz tehotná nie som. Mám rada deti a deti mňa – teda dúfam. Túžbu mám, ale všetko musí do seba zapadnúť. Už nie som na liečbe, ale kedykoľvek sa to môže vrátiť a musím si dávať pozor.

Stíhate snívať? Túžite momentálne intenzívne po niečom?
V tomto som šťastlivec, lebo snívam odmalička. Nesnívam o veciach, ktoré sa mi môžu naplniť. Vytváram si paralelný svet a žijem v ňom. Myslela som, že to v puberte prejde (smiech), ale funguje to ďalej a je to dokonalé. Nepotrebujem snívať. Nefungujem tak, že si poviem, toto by som chcela alebo po tomto túžim. Ja chcem nechať svoj život plynúť, pretože vždy, keď som niečo veľmi chcela, tak mi to prinieslo skôr prekážky. Mám sny, ktoré sa mi nemusia splniť. Sú krásne už len preto, že sú.

A čo výzvy a prekonávanie prekážok?
Som človek, ktorý sa takýmto veciam vyhýba. Myslím, že na povolanie, ktoré robím, som až príliš konzervatívna alebo ak chcete pohodlná. Mne sa nikdy zo začiatku nechce nič prekonávať. No keď už premôžem prvotnú lenivosť, tak sa prekonávania prekážok zhostím doslova atletickým spôsobom. Ale kým sa donútim postaviť sa na štartovaciu čiaru, tak mi to teda dosť trvá..:)

Rodina obľúbenej herečky Petry Polnišovej (35) sa rozrastie. Synčekovi Simonovi (1,5) v lete pribudne súrodenec.

Sympatická Petra si tak k blížiacim sa narodeninám dala ten najkrajší darček. Hoci sa spolu s francúzskym partnerom Matthieuom Darrasom (31) nevie dočkať ďalšieho potomka, zatiaľ je na slovo skúpa.

Herečke a jej partnerovi sa pomaly začína plniť sen o veľkej rodine. „Áno, je tehotná. Nechcela to však ešte hovoriť, pretože je priskoro,“ prezradil Novému Času jeden z Polnišovej kolegov, ktorý si neželal byť menovaný.

Podľa informácií Nového Času je na začiatku tretieho mesiaca tehotenstva a svoje druhé dieťa porodí v lete. „Termín má v auguste a už sa nevie dočkať. Vždy chcela mať viac detí a Matthieu má rovnaký názor,“ tvrdí zdroj.

Známa komička je zrejme poverčivá. Keďže je len v prvom trimestri, drží bobríka mlčania a nereaguje ani na esemesky. Podobne to bolo aj v prípade jej prvého tehotenstva. Keď sa prevalila informácia, že čaká vytúžené bábätko, zareagovala len smiechom.

PolnišováPetra Polnišová je momentálne s rodinou vo Francúzsku, no podľa informácií Nového Času sa v najbližších týždňoch chystá na Slovensko. Herečka, ktorá naposledy žiarila v seriáli Hoď svišťom, však musí byť počas tehotenstva obozretná.

Už keď čakala prvého syna Simona bola pod drobnohľadom lekárom. Nie je tajomstvom, že má roky problémy so štítnou žľazou, a preto vtedy trištvrte roka nepracovala. Poľaviť teda zrejme bude musieť aj teraz. Otázkou zostáva, či aj svoje druhé dieťatko privedie na svet na Slovensku, alebo tentoraz zvolí Francúzsko, kde na striedačku žije.

cas.sk

Víťazka kategórie herečka v komediálnom žánri Petra Polnišová po vyhlásení výsledkov 11. ročníka ankety Osobnosť televíznej obrazovky – OTO 2010.

webnoviny.sk

Ak máte zlú náladu, prejavujete sa tiež temperamentne?
Iba tí, čo ma dobre poznajú, dokážu spozorovať, že mám zlú náladu. Som vlastne melancholický typ.

Nechytajú sa teraz za bruchá od smiechu práve vaši blízki?
Isteže! (Smiech.) No oni aj tak dobre vedia, kde je sever. Celý môj humor je, mimochodom, založený na tom, že si robím vtipy sama zo seba.

Takže aj u vás ako u mnohých ďalších platí, že komik je v skutočnosti smutný človek?
Nie som smutná, to nie. A ani sa mi nepáči, keď sa to takto zovšeobecňuje. Poznám veľa humoristov, čo smutní vôbec nie sú. No keď sa, napríklad, pozriem na pána Milana Lasicu, mám pocit, že je tiež melancholický a hanblivý človek, ale či je práve smutný – to neviem. Dokážem si živo predstaviť, keď niekto celý život robí iba humor, tak postupne, ako mu pribúdajú roky, má odrazu toho vtipkovania po krk a začne sa zaoberať vážnejšími vecami. A niekedy ho pretlak zábavy a extrovertného rozdávania úsmevov dobehne ako Miloša Kopeckého. Neusmievate sa totiž len pred kamerou, aj okolie si stále žiada svoje. Raz mi Milan Lasica spomenul, aké mu je nemilé, keď od neho každý očakáva, aby bol vždy zábavný. A môj kolega Roman Pomajbo cíti ako svoju povinnosť rozdávať dobrú náladu! Veľa som o tom uvažovala, prečo to tak je, ale asi sa to dozviem až neskôr. (Smiech.)

Nie je to tak, že všetci máme pridelenú nejakú porciu smútku a smiechu? Či sa náhodou taký večný tragik na sklonku života nezabáva najlepšie?
(Smiech.) Nie je to len o smútku a smiechu. Život je vyvážený – má zlé aj dobré stránky, a keď sa človek príliš orientuje na odľahčenie a zábavu, tak to vážne prežívanie si skôr či neskôr vypýta svoju daň, a to azda platí aj naopak.

Ako často sa vám stáva, že vám zíde na um výborný nápad a ľudia ho nepochopia?
V SOS sa nám to stáva pri každom nakrúcaní. Humor, ktorý dnes ľudia dokážu prijať, musíme podať jednoducho a zrozumiteľne, čo však neznamená, že aj primitívne. Ja mám radšej komplikovanejší humor, ale radový divák oň nestojí. Niekedy si ho dovolíme do relácie prepašovať a inokedy, hoci sa nám ohromne páči, už vopred vieme, že u diváka by sme s takýmto kúskom nemali šancu. Milovala som napríklad naše historické okienka, ale väčšina divákov tomu vôbec nerozumela.

Keby sme sa riadili masovým vkusom, dosahovali by sme v primetime obrovské čísla sledovanosti. Nerobíme však takýto druh humoru a ani nikdy nebudeme. Úporne hľadáme cestu, aby sa to páčilo aj nám, aj divákovi. No niekedy sa stane, že skĺzneme pod latku alebo trafíme mimo…

Napríklad?
Spätne sa mi nepáči, keď sme parodovali niektoré chúlostivé témy konkrétnych ľudí. Napríklad alkoholizmus. Ten človek so svojou závislosťou naozaj musí bojovať napriek tomu, že to na verejnosti popiera. Sú to krehké veci, aj keď navonok pôsobia komicky. Našťastie, nám sa to nestáva často. U nás je to vždy otázka hľadania a experimentu, pokiaľ môžeme zájsť.

Keď ste na obrazovke cvičiteľkou Papeky, nemáte pocit, že aj téma obezity je chúlostivá?
Párkrát sme sa v dobrom zhovárali s pani Editou Šipeky, ktorá nám vysvetlila, že aj táto téma si zasluhuje vážnosť, lebo sa usiluje naučiť ženy, aby mali rady samy seba. Ja tvrdím, že Papeky hovorí to isté! V tomto prípade mám naozaj pocit, že netreba brať život až tak vážne, lebo ak to preženieme, je zle.

Ak sa kohokoľvek pýtame na slovenský humor, každý sa hneď odvolá na dvojicu Lasica a Satinský a vzápätí „odchádza“ do Česka za Voskovcom a Werichom. Vy máte aj iné vzory?
Ide o bardov intelektuálneho humoru a pre ľudí predstavujú „dobrú značku“, preto ich všetci spomínajú. Veľmi som mala rada Českú sódu, ale neviem, či to bol môj vzor. Na Slovensku máme jemnejší humor, bojíme sa ísť nadoraz.

Darí sa vám rozveseliť Milana Lasicu?
Občas áno, ale začalo sa mi to dariť až potom, keď som prestala chcieť. (Smiech.)

Sme, nebodaj, menej zlomyseľní ako české nátury?
Slováci sú skôr bojazliví. Bolo to vidno aj na tom, ako dlho si slovenský divák nevedel poradiť, čo si má vlastne myslieť o SOS. Keď Milan Lasica vyhlásil, že sa mu páčime, mnohí boli šokovaní, prečo práve my, a ako to, ale napokon si povedali, že sa budú držať jeho mienky. Sú nerozhodní, keď majú prijať nové, neobvyklé veci. To je naša povahová črta – keď príde niečo nové, sme v rozpakoch. A veľmi radi kritizujeme všetko, čo je iné.

Zistili ste to, keď ste sa po dlhšom čase vrátili z Talianska?
Nechcem zovšeobecňovať, ale keď som sa vrátila domov, naplno som si uvedomila, ako u nás funguje systém ofrflať všetko, čo je iné a nové, ale nespraviť nič pre to, aby som ja vytvoril niečo lepšie. Tento model funguje vo všetkých sférach, akoby sme mali akýsi komplex menejcennosti. Keď sa Talianovi niečo nepáči, tak do toho nerýpe a orientuje sa na to, čo sa mu páči. Naši ľudia to vnímajú presne naopak.

Ako vnímajú Taliani reality šou?
Tieto formáty sa v Taliansku vysielajú podstatne dlhšie ako u nás. Teraz tam prichádza nová generácia mladých ľudí, pre ktorých je už takýto typ zábavy starinou a radšej sa vracajú k tomu, čo fungovalo predtým – k divadlu či filmu. V posledných rokoch v Taliansku vzniká veľmi silné náročné kino. Verím, že to časom príde aj k nám, lebo prehnané masírovanie má niekedy za následok dobrú vec – ľudia si odrazu uvedomia, čo už naozaj nechcú.

Napriek tomu ste sa zúčastnili na projekte reality šou televízie JOJ Celebrity camp. Bolo to ťažké rozhodnutie – prijať ponuku moderátorky?
Išla som do toho, lebo ma tam zavolali ľudia, s ktorými som už spolupracovala, a tí ma presvedčili, že to bude zábavno-poznávacia súťaž podobná Pevnosti Boyard. Bola, ale až na mieste som pochopila, že keď máte 26 ľudí pokope, tak medzi nimi zákonite vzniknú situácie, s ktorými ste nepočítali, ale pre televíziu sú príťažlivé. No neľutujem. Bol to zaujímavý experiment. Mojou šálkou kávy je však herectvo a tomu sa chcem venovať aj naďalej.

Keď ste prvýkrát zaregistrovali reakciu Mojsejovcov na SOS, nevystrašila vás ich agresívnosť?
Najprv som si povedala, že je prirodzené, keď nám potrebujú vrátiť, ako sme sa do nich pustili. No potom, keď som pochopila, že im chýba akýkoľvek nadhľad, už som sa iba smiala. Na začiatku som naozaj mala rešpekt, lebo nemám rada agresívnosť v akejkoľvek podobe, a to, čo robili oni, je veľmi agresívne. Napriek tomu, že to nazývali pravdou.

Všimli ste si, ako sa ich zľakli aj ľudia, čo naozaj nemuseli? Veď SOS bolo asi jediné miesto, kde zaznel veselý výsmech tejto dvojice…
Tiež ma prekvapilo, ako sa ich ľudia naľakali. No aj Mečiar tu dlho vykrikoval a väčšina bola ticho. Máme v sebe akýsi ústupový mechanizmus – len, preboha, nevyprovokovať niekoho agresívneho k ďalšej reakcii. Mojsejovci si napríklad vôbec neuvedomili, že sme ich parodovali už dávnejšie, ešte keď nikoho nekritizovali. Od začiatku sa nám zdal vhodným námetom pre SOS ich spôsob života a myslenia, čo je úžasná paródia sama osebe.

Existujú podobné typy v Taliansku?
V každej krajine žijú takéto bizarné postavičky. Je tam veľa takýchto ľudí, ktorí nič nerobia, iba sa pravidelne objavujú na televíznych obrazovkách a vyjavujú svoje postoje k témam od depilácie až po teóriu relativity. Taliani sú na podobné absurdnosti zvyknutí. Ako protiváhu tam majú programy, ktoré tieto osôbky zosmiešňujú. Mojou obľúbenou bola relácia Hyeny, kde si takéto typy dokonca pozývali do štúdia s cieľom robiť si z nich „bohapustú srandu“ a pozvanie prijímali naozaj všetci.

Vaša investigatívna novinárka s mikrofónom Lujza Mlsná si rada podebatuje s každým politikom. Ako vnímate politikov vy?
Politiku príliš nesledujem, o politikoch nemám ilúzie. Sú mi sympatickejší a menej sympatickí. Napríklad, neverím premiérovi Robertovi Ficovi, lebo sa mi javí ako demagóg a populista.

Čím si vysvetľujete, že komičiek je tak málo, a ak sú, ako napríklad vy, tak v obklopení mužov?
Raz mi jedna novinárka povedala, že je to preto, lebo ženy sa veľmi nerady znevažujú. Ja naopak – veľmi rada. A v divadlách je komičiek veľa – Zuzana Mauréry, Oľga Belešová, Helena Krajčiová, a to nehovorím o Milke Vášáryovej, Kamile Magálovej či Zdenke Studenkovej.

Mám na mysli komičku vášho razenia, čo tvorí vlastné texty.
Vyštudovala som bábkoherectvo, kde platí pravidlo – čo si človek neurobí a nevymyslí sám, to nemá. Som zvyknutá vymýšľať si za pochodu. Navyše, mám dobrý tréning z nášho autorského divadla GUnaGU, kde veľmi často zasahujeme do režijnej koncepcie. Zistila som, že mi robí obrovský problém dodržiavať daný text, lebo nie všetky slovné spojenia mi „idú“ do úst, a keď necítim potrebné stotožnenie, ihneď sa to snažím nejako inak zabaliť. Presnosť ma zväzuje.

Svojou tvorbou búrate stereotypy. Cítite na sebe tlak, aký spoločnosť vyvíja na výzor súčasnej ženy?
Dnes som napríklad nakrúcala scénku, kde prvýkrát ukazujem svoje brucho. Zhlboka som sa nadýchla a povedala som si – no fíha, teraz celý národ spozná pravdu! (Smiech.) Prirodzene a rada robím veci, ktoré sú už akosi „mimo“. Smejem sa na tom, že žena by mala byť dokonalá, ale občas tomu aj sama podlieham. Svojho muža a okolie obťažujem, že by bolo asi lepšie, keby som predsa len schudla. Na druhej strane s tým viem žiť a zo svojho spoločenského hendikepu urobiť prednosť. Mnoho štíhlych žien stále rieši, ako zhodiť kilá, no a ja sa pýtam – prečo? Prečo sa musím podriadiť akémusi diktátu obdobia? Mám rada ľudí, čo sa z toho dokážu vymaniť. Vždy sa rozosmejem, keď vo Fun rádiu počúvam Sajfu s Adelou Banášovou. Sú takí vtipní práve preto, že vybočujú z daného stereotypu.

V čom vidíte až do očí bijúci stereotyp, aký sme si tu svorne vypestovali?
Je to napríklad otrocké vnímanie bulváru. Naozaj je smiešne, keď aj inteligentní ľudia uvažujú o poznámkach o nejakej „cice“, čo sa práve vydala, a všetko, čo si prečítali, považujú za bernú mincu. Získajú ľahkú informáciu, nad ktorou nemusia rozmýšľať a úplne samozrejme začínajú riešiť životy iných.

Nehovoria si pritom to slovenské – bez vetríka sa ani lístok nepohne?
Prečo to vôbec riešia?! Všeobecný záujem o súkromie iných je fascinujúci. Niektoré informácie sa k nám dostanú aj samy, ale zaoberať sa nimi ďalej, komentovať a riešiť s ďalšími – načo je to dobré? Obávam sa však, že keď bulvár búra obraz nejakej peknej ikony, majú naši ľudia hneď lepší pocit zo života.

Petra Polnišová (31)
vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU v Bratislave. Dva roky hrala v talianskom divadle Teatro laboraotrio mangiafuoco v Miláne. Účinkuje v divadle GUnaGU v hre Modelky, Gotika, Láska, Cirostratus a v Štúdiu L+S v Barmankách. S Oľgou Belešovou pripravuje reláciu Šušušu pre rádio Okey. V televíznej relácii SOS na STV sa podieľa na scenároch aj na dramaturgii. Onedlho ju uvidíme v pripravovanom filme Juraja Nvotu Muzika.

zdroj: zena.sme.sk